Zuzana Uličianska v článku Nezávislé divadlá nie sú mortadela (27. 7. 2001) napísala: „Ak argumentuje (Uhlár), že štát nemá právo kontrolovať nezávislý subjekt, ktorému boli pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu, je jeho postoj na vode.“ Autorka ma v očiach čitateľa diskvalifikovala. Čitateľ si oprávnene musí myslieť, že som prinajmenšom celkom neseriózny človek. Musím na to reagovať, pretože som takúto vetu nikdy nepovedal. Na tlačovej besede som povedal (a tento materiál vyšiel aj v týždenníku Domino fórum č. 30/2001): „Moje autentické právne vedomie mi naliehavo hovorí (…) štát nemá právo kontrolovať nezávislý subjekt tým istým spôsobom ako svoje štátne inštitúcie.“
Ďalšou otázkou je, či tento môj postoj stojí naozaj na vode. Zákon 303 o rozpočtových pravidlách hovorí vo svojom 47. paragrafe, že „neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov“ (čo je jediné, v čom Združenie Stoka pochybilo) môže vzniknúť v hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií. Podľa mňa aj zákon sám implikuje týmto vyjadrením základný rozdiel pri hodnotení hospodárenia medzi štátnymi a neštátnymi organizáciami. (Je pravda, že právnici mi tvrdia opak.) Moje osobné presvedčenie však stojí na mojich desaťročných skúsenostiach s prácou s výlučne nezávislým divadlom. Nemyslím si, že by to bola celkom voda.
Ďalšou nepresnosťou je medzititulok „Predčasný (?) testament“. Naozaj (a zas to môžem dokázať už spomínaným uverejneným článkom) išlo o Predčasný (?) nekrológ. Rozdiel medzi týmito dvoma pojmami je, myslím, dosť významný.
„Škoda, že sa Uhlár pustil do boja sám, napádajúc nielen administratívu či štátne divadlá, ale aj kolegov pôsobiacich na nezávislom poli,“ píše ešte autorka článku. Ak poviem, že: „Aké je to použitie prostriedkov, keď sa dozvieme z vyhlásenia expertov ministerstva kultúry, že prešovské divadlo, ktoré má ročnú dotáciu okolo 50 miliónov ročne, je absolútne nefungujúce?“ - považujem to za vyslovenie faktu, ktorý ma oprávňuje k otázke. Čiže za fakt a za otázku. Nie za napádanie alebo útok. Rovnako ak konštatujem, že Stoka musí odvádzať poplatky mestskej časti a iné divadlo od mestskej časti dotácie dostáva, tiež si myslím, že je to vyslovenie faktu a nie útok.
Je tu teda pre mňa priveľa nepresností, z ktorých sú možno niektoré nezámerné a niektoré…
V našej spoločnosti veľmi často jednoducho formulovaná pravda vyzerá ako útok, populizmus, subjektívny výkrik, ba dokonca ako extrémizmus. Spomenúc si na Bulgakova, kladiem si otázku: Kto pôsobí v psychiatrickej liečebni extrémne? Pacient alebo návštevník? BLAHO UHLÁR
(Autor je riaditeľ a režisér Divadla Stoka)
