regiónu Vysokých Tatier.
„Výstava neprezentuje umeleckú orientáciu iba jediného autora, ale spája viacerých tvorcov, ktorí objektívy zamerali na Tatry. Vybrali sme najznámejšie mená, základ tvoria fotografie Karla Plicku a Pavla Socháňa. Nemenej dôležitý je doplnok zo zbierok pohľadníc o Tatrách. Ich umelecká hodnota je možno diskutabilná, dotvárali ju totiž vydavatelia týchto pohľadníc napríklad kolorovaním, ale zbierka je cenná aj tým, že dáva predstavu o tatranských osadách, predstavuje miesta, ktoré sú už nenávratne preč,“ povedala na vernisáži riaditeľka Tatranskej galérie Anna Ondrušeková.
Tie fotografie akoby kreslil sám čas. Plickove veľkolepé pohľady na masív Tatier, jeho príznačné trpezlivé čakanie na svetlo dáva snímkam neopakovateľnú atmosféru. Nezachytáva len malebnosť samotných hôr. Unikátne portréty horalov, svojráznych ľudí, ktorí našli domov pod Tatrami, dokumentujú dobu. Poetické pohľady na ľanové polia v Štôle či Tatranskej Štrbe už dnes možno vidieť len na Plickových fotkách. Podobne magicky pôsobia aj Socháňove takmer dokumentárne momentky žien pri Štrbskom plese.
Dobovou atmosférou dýchajú pohľadnice z dielne fotografa Tatier a podtatranských mestečiek Karla Divalda. Cez jeho pohľad si môžeme pripomenúť, ako dynamicky a priam svetácky žili osady ako Smokovec či Lomnica. Až sa nechce veriť, že tento rušný život s malebne upravenými zákutiami a originálnou architektúrou bol skutočne tu, v Tatrách.
„Výstava je svedectvom o vtedajšom estetickom prístupe a cítení generácie. Žiaľ, mnohé z toho už vidíme len na týchto fotografiách,“ dodala Anna Ondrušeková.
Tatry v starej fotografii zo zbierok si môžete pozrieť v Tatranskej galérii v Poprade do 25. augusta.
MIRA KOVÁČIKOVÁ
