životnej úrovne, zdražovanie potravín, liekov, energií, nájomného, vody, dopravy.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok sa od roku 1997 zvýšil len raz – v deväťdesiatom ôsmom. O jednu korunu. Zo sumy 2739 korún mesačne, na 2740 korún. Údajne išlo len o iný prepočet.
„Problém je v tom, že v zákone je napísané, že sumy na účely štátnych sociálnych dávok vláda môže, ale nemusí valorizovať. Slovíčko môže, v súčasnej ekonomickej situácii znamená nebude. A to je vlastne tá „zrada“, prečo tieto sumy za posledné roky neboli valorizované,“ povedal pre SME generálny riaditeľ sekcie rodinnej politiky na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Guráň. „Je nám jasné, že situácia je veľmi zlá. Chodí nám veľmi veľa sťažností, lebo ľudia z toho nevedia vyžiť. A ešte viac sťažností sa týka prídavkov na deti.“
Prídavky na deti
Prídavky na deti sa u nás totiž nevyplácajú celoplošne na každé dieťa bez rozdielu, tak, ako je to inde v Európe, ale iba tým rodinám, ktoré neprekročia zákonom určenú hranicu príjmu. Napríklad rodina s dvomi deťmi, z ktorých je jedno vo veku do 6 rokov a druhé do veku 15 rokov, spĺňa nárok na prídavky na deti, ak ich priemerný mesačný príjem v minulom roku neprekročil 17 039 korún.
Vďaka tomuto systému nedostáva prídavky na deti takmer tridsať percent rodín - tých, ktoré riadne pracujú a odvádzajú dane.
„Testovateľnosť príjmov je voči nim veľmi nespravodlivá,“ hovorí P. Guráň. „Vidia, že iní ľudia, ktorí, povedzme, vôbec nepracujú, prídavky bez problémov dostávajú.“
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny si nezrovnalosti uvedomuje, a preto na je rozhodnuté na jeseň predložiť vláde návrhy, ktoré by mali toto zmeniť.
Zmeny začnú na budúci rok
„Chceme, aby sa prídavky na deti vyplácali celoplošne každému dieťaťu a zabudujeme do nich aj valorizačný mechanizmus. Toto by malo vstúpiť do platnosti od 1. júla 2002. Potom sa už nebude testovať príjem rodičov, nebude rozhodujúce, koľko kto zarába. To je štandard, ktorý je zaužívaný v celej Európe. Kto sa stará o deti a vychováva ich, dostane na ne prídavky.“
Uvažuje sa aj o zmenách v rodičovskom príspevku: „Navrhujeme, aby výška rodičovského príspevku bola na úrovni životného minima, čiže zhruba o tisíc korún viac ako dnes. Aby človek, ktorý sa rozhodne ostať doma a starať sa o deti, neklesol rovno do hmotnej a sociálnej núdze. Nebude to veľa, ale je to aspoň nízky štandard,“ hovorí Guráň. „Navyše, rodič už bude môcť aj pracovať a zároveň poberať istú časť príspevku - mala by to byť tretina alebo polovica.“
Finančné zdroje sa na to však zrejme tak skoro nenájdu: „Obávam sa, že na budúci rok nebude dosť peňazí na to, aby sme mohli dať rodičovský príspevok v tej podobe, ako ho navrhujeme. Prvý možný termín, ktorý prichádza do úvahy, je január 2003.“
SOŇA REBROVÁ
