FOTO – INTERNET

Viac ako polovica Slovákov si myslí, že žena sa nepotrebuje realizovať v zamestnaní - pracovať ide len pre finančné zabezpečenie rodiny.

Ambície ženy majú smerovať k domácnosti a rodine

Podľa výskumu, ktorý v roku 1999 organizoval Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, u nás prevažuje názor, že dieťa v predškolskom veku trpí, keď jeho matka pracuje. O niečo viac ako polovica ľudí viac-menej súhlasí s tvrdením, že „zamestnanie je síce dobrá vec, ale väčšina žien túži po domácnosti a deťoch“. Takmer dve tretiny občanov SR si myslia, že byť ženou v domácnosti napĺňa rovnako ako platená práca.

S týmito konzervatívnymi predstavami sa najviac stotožňujú ľudia z menších miest a obcí, s nižším alebo stredným vzdelaním bez maturity a starší ako 55 rokov. Podľa nich je neprirodzené, ak sa žena chce venovať rodine aj kariére zároveň. I keď ženy aj muži kladú v prieskumoch na prvé miesto hodnoty ako partnerstvo a rodina, spravidla sa očakáva, že o tieto veci sa postará najmä žena, zatiaľ čo muž sa bude realizovať v práci.

„Hoci až 90 percent mužov i žien si myslí, že o dôležitých veciach by mali partneri rozhodovať spolu a mnohí z nich si myslia aj to, že služby v kuchyni a upratovanie by sa mali deliť rovnakým dielom, sami priznávajú, že skutočnosť sa od ideálu líši a že je to viac žena, ktorá navarí a uprace,“ hovorí sociologička Oľga Gyarfášová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO). „Pranie je podľa väčšiny opýtaných tiež ženskou doménou.“

Ženy bránia ženám uplatniť sa

Muži, ktorí povzbudili svoje ženy, aby sa venovali aj profesii a prebrali časť starostí o rodinu, možno oľutovali svoje rozhodnutie po noci strávenej pri chorom dieťati alebo pri pohľade na zničenú bielizeň v práčke. Zároveň si však uvedomili, čo všetko musí žena stíhať a prestali považovať domáce práce za ľahké.

Ale domáce práce nie sú jediným hendikepom pre ženy, ktoré si hľadajú zamestnanie. Ďalším je i obdobie materskej dovolenky - po pár rokoch starostlivosti o deti žena rýchlo stráca prehľad aj profesionálne zručnosti.

„Vývoj ide dnes príliš rýchlo na to, aby si niekto mohol dovoliť zostať len tak doma. Žena sa potrebuje vzdelávať, nestratiť kontakt so zamestnaním,“ potvrdili SME na sekcii pre rovnosť šancí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. „Ešte pred rokom-dvoma považovali u nás ľudia pojem rovnosť príležitostí za niečo humorné. Dnes už nie, ale je zaujímavé, že k návrhom, ktoré by súčasný nepriaznivý stav významnejšie zmenili, sa stavajú odmietavo často práve ženy. Najmä vysoké štátne úradníčky nerady počujú o niečom novom, lebo boli zvvyknuté na isté štandardy ochrany materstva a teraz sa im stará filozofia rúca.“

Ako zamestnanci sa uprednostňujú muži

Podľa analýzy stavu rodiny v Slovenskej republike (MPSVR) ani zamestnávatelia nie sú zatiaľ naklonení výraznejšie podporovať zosúlaďovanie profesijnej a rodičovskej roly vytváraním ústretovejších podmienok pre rodičov na pracoviskách. Aj keď inzeráty, v ktorých sa píše „hľadáme na pozíciu manažéra muža“ z tlače už takmer vymizli, ich uprednostňovanie v praxi stále trvá.

„Ak aj existujú zákony zakazujúce dikrimináciu žien na poli práce, neznamená to, že sa vždy dodržiavajú,“ hovorí Oľga Gyarfášová. „Zákony sú minimálna, nie však postačujúca podmienka.“

Príslušné zmeny v legislatíve sa nepresadzujú jednoducho - odborníci si tiež myslia, že by to mali byť práve ženy, kto ženské témy prinesie do politiky a bude sa za ne zasadzovať.

„Neženské povolania“

Podľa štatistík dnes pribúda žien v domácnosti, frustrovaných manželiek podnikateľov, ale aj žien, ktoré (v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou) ťahajú rodinný rozpočet a domácnosť. Za zmienku tiež stojí, že platy žien a mužov za rovnakú prácu sa pri rovnakom vzdelaní líšia.

Do niektorých profesií ženy prenikajú len veľmi ťažko - spočítajte si napríklad, koľko žien je chirurgičiek. Keď sa mladá lekárka zaujímala o miesto v chirugickom tíme, dozvedela sa, že je síce šikovná, ale chirurgický tím musí byť stabilný a ona (matka dvoch detí) by určite veľa času strávila doma s chorými deťmi a to by prácu tímu narúšalo. Nikto pritom neuvažoval o tom, že by doma s chorými deťmi mohol zostať jej manžel, ktorý vie uvariť výborný čaj, prečítať rozprávku aj odmerať dieťaťu teplotu.

Určujú nás zážitky z detstva

Na Slovensku stále vládne pomerne veľká rodová nerovnováha. „Muž obyčajne vstupuje do manželstva ako dominantný a žena s tým, že sa mu bude prispôsobovať. Niektorí muži ťažko znášajú, keď ženy hľadajú uplatnenie v práci. Povedia – radšej zostaň doma, však ja zarábam dosť, ty sa o nič nemusíš starať,“ sú slová psychológa Petra Breiera v knihe Krehká sila.

Rodinné prostredie je podľa výskumov do veľkej miery určujúce. Ak ľudia zažili partnerský model usporiadania v detstve, budú ho zrejme v dospelosti uplatňovať aj vo svojej rodine.

MONA GÁLIKOVÁ