strediska sociologičkou PhDr. SYLVIOU PORUBÄNOVOU sme sa rozprávali o tom, ako vidia dnešní mladí ľudia rodinu a ako ich ovplyvnili spoločenské zmeny posledných desiatich rokov.
Čo očakávajú dnešní mladí ľudia od rodiny?
„Stále je to v prvom rade spolupatričnosť, pocit bezpečia a istoty. Ukázalo sa, že mladí ľudia, ktorí považujú svoju rodinu za šťastnú, sú pomerne často z duchovne orientovaných rodín. Nemuseli to byť nutne aktívni veriaci, za šťastných sa považujú najmä tí, ktorých, niečo drží.“
Existuje nejaká súvislosť medzi počtom detí v rodine a dobrou rodinnou atmosférou?
„Výber rodín bol náhodný, ale v podstate sa vo výskumnej vzorke rodiny rozložili asi tak, ako sú rozložené aj v populácii. Vo viacdetných rodinách (nad štyri deti) sa ukázala menšia konfliktnosť. Možno sú tieto deti tolerantnejšie – sú navyknuté viac vydržať, viac sa deliť a neventilovať precitlivene životné situácie.“
Z výskumu vyplynulo, že mladí ľudia sú presvedčení, že v rodinách sa znížila súdržnosť a vzrástla nezávislosť a orientácia na úspech. Dá sa povedať, že slovenské deti vedie k nezávislosti rodina?
„Nie, považujeme to za spontánny proces, ktorý je viditeľný všade vo svete. Jednoducho mladí ľudia u nás tiež sledujú tento trend. Znamená to napríklad, že sa konečne posunul sobášny vek do vyšších ročníkov, k porovnateľným hodnotám vonku. Na Slovensku bol jeden z najnižších sobášnych vekov – 21 u žien a 23 u mužov. Mladí ľudia dnes zrejme odsúvajú manželstvo a rodičovstvo preto, že majú iné možnosti realizácie, ale aj preto, že považujú za nevyhnutné najprv sa zabezpečiť a až potom si založiť rodinu. Myslím si, že tento posun neovplyvnilo rodinné prostredie, ale spoločenská zmena. Mladí sa začínajú otvárať svetu.“
Považujete posunutie sobášneho veku za pozitívum?
„Na to sa názory líšia aj medzi odborníkmi. Dnes už rodičia nemajú silu, financie ani možnosti pomáhať svojim deťom v takej miere, ako kedysi. Niektorí sú presvedčení, že starý model utužoval rodinné vzťahy. Ale tá závislosť bola vynútená - nebola to voľba. Viacerí tento posun považujeme za pozitívum. Veď polovica slovenských dievčat sa vydávala tehotných okolo 21. roku, pretože najmä v malých mestách nemali veľmi čo iné robiť.“
Osamostatňujú sa dnes mladí ľudia skôr?
„Väčšie mestá sú otvorenejšie svetu, je tam väčšia sloboda. V chudobných regiónoch ako Orava, Kysuce sa žije tradičnejšie, väčšinou pre nedostatok peňazí. Ale tak, ako sa otvára svet a my sa otvárame svetu, tak sa situácia v rodinách mení.“
Prečo dnes rodiny absolvujú spoločne menej spoločenských aj športových akcií?
„Ľudia sa viac orientujú na profesiu, na úspech a na spoločné aktivity je jednoducho menej času. Každý člen rodiny sa orientuje viac na seba – to považujem za negatívum.“
Ako sa zmenil rodinný život?
„Mnohí mladí ľudia tvrdia, že rodina im poskytuje menej priestoru na úprimné vyjadrenie svojich citov, že klesá ich možnosť správať sa otvorene. Pozorovania hovoria, že v rodinách stúpa konfliktnosť. Príčinou je nedostatok financií, strata zamestnania, neistota aj nedostatok času. Do psychologických poradní prichádza stále viac klientov pre konflikty, ktoré nedokážu zvládnuť. Mnohí však prichádzajú až vtedy, keď je ich problém už problémom pre psychiatra. A deti málokedy spontánne vyhľadajú pomoc odborníka. Skôr sa zveria priateľovi či členovi rodiny. Ísť do poradne, čo i len preventívne, sa u nás stále považuje za hanbu. Verejná mienka diktuje, že človek je povinný zvládnuť svoj život a psychiku. Sme skrátka konzervatívni.“
MONA GÁLIKOVÁ
