Demografický vývoj je vývoj populácie v krajine, ktorý hovorí o tom, koľko ľudí sa rodí, koľko zomiera, koľko ich pracuje a či sú schopní postarať sa o tých, ktorí ešte nepracujú, alebo už nepracujú. Je to dôležitý ukazovateľ sociálnej štruktúry.
„V porovnaní so západoeurópskym regiónom je v postkomunistických krajinách vysoká úmrtnosť a nízky očakávaný vek dožitia, čo signalizuje zlý zdravotný stav obyvateľstva. Stále klesá pôrodnosť, do záporného populačného prírastku sa zatiaľ nedostali len dve krajiny – Poľsko a Slovensko. Populácia v transformujúcich sa krajinách starne a feminizuje sa. Klesá sobášnosť, rastie rozvodovosť a čoraz viac detí sa rodí mimo manželstva.“
Toto sú spoločné tendencie ôsmich postkomunistických krajín – Bieloruska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Ukrajiny. Vyplynuli z projektu, ktorý vypracovalo Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny v Bratislave.
„Podnet na hlbší prieskum prišiel ešte v roku 1997,“ hovorí Jarmila Filadelfiová, jedna z koordinátorov a riešiteľov projektu. „Chýbal nám akýkoľvek prehľad o sociálnych a rodinných politikách krajín strednej a východnej Európy, preto sme sa rozhodli zmapovať ich. Nájsť bázu na hľadanie vzájomných súvislostí. Aj preto ide o unikátny projekt, málo krajín totiž hľadá súvislosti medzi demografiou a rodinnou politikou. Keďže chceme vstúpiť do EÚ ako rovnocenný partner, a to aj v oblasti sociálnej a rodinnej politiky, musíme vedieť, aké kroky, aké typy politík existujú. Zistiť, čo by mohlo pomôcť i nám.“
Projekt však poukázal aj na to, že každá krajina si musí hľadať svoju cestu. Okrem spoločných tendencií má totiž každá svoje špecifiká.
Špecifiká krajín
V Maďarsku už viac ako dvadsať rokov trvá úbytok populácie. V Bielorusku i na Ukrajine rastie etnická migrácia a zhoršujú sa ukazovatele zdravotného stavu, najmä v dôsledku černobyľskej tragédie.
Rumunsko je špecifické vysokou potratovosťou a obrovskou dojčenskou úmrtnosťou, Lotyšsko vysokým podielom starých ľudí v populácii, špeciálne žien.
V Litve narastajú nemanželské spolužitia a deti narodené mimo manželstva. „Vďaka“ absolútnemu zákazu interrupcií v Poľsku rastie potratová turistika, pričom populačný prírastok sa naďalej nezvyšuje.
A čím je špecifické Slovensko? „Národné špecifiká nemusia byť vždy len negatívne. Dokazuje to práve Slovensko, kde od roku 1990 prudko klesla potratovosť, a to aj bez legislatívneho zákazu interrupcií,“ hovorí J. Filadelfiová.
Všetci majú problémy
Závery projektu - demografický vývoj postkomunistických krajín sa nedá hodnotiť ako priaznivý. I keď niektoré majú lepšie, iné horšie podmienky, ani o jednej sa nedá povedať, že by bola bez demografických problémov. (Slovensko sa v celkovom hodnotení ôsmich krajín ocitlo spolu s Poľskom na prvých dvoch miestach.)
Väčšina krajín si túto situáciu uvedomuje a snaží sa ju riešiť pomocou špeciálnych programov. Každý z nich však začína i padá s ekonomickými možnosťami krajiny.
Je nutná reforma
Peter Guráň z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, taktiež koordinátor a riešiteľ projektu, to vidí takto: „Výdavky na sociálne dávky a služby stále rastú, ale príjmy z poistného a zo štátneho rozpočtu paralelne klesajú, pretože stále rastie nezamestnanosť. Situácia je už vyhrotená, sociálny systém je taký preťažený, že ho nemôžeme utiahnuť. Je nutná reforma, vláda sa však k nej nevie odhodlať, lebo by musela začať robiť nepopulárne kroky - napríklad zvyšovať hranicu dôchodkového veku. Ale treba si uvedomiť, že nejde o nič ojedinelé, robia to tak všetky krajiny. Ani nás nečaká nič iné, len musíme mať trocha odhodlania a politickej vôle. Iste, tie zmeny neprebehnú za rok alebo za dva, je to dlhodobý proces, rozložený na desať, dvadsať rokov. Ale vyžaduje si ich život a demografická situácia.“
SOŇA REBROVÁ
