Victor Vasarely: Triton, 1979.
Pohyb a vírenie línií. Victor Vasarely (1908 - 1997) začiatkom päťdesiatych rokov rozhýbal obraz spôsobom, ktorý bol dovtedy nevídaný. Jeho obrazy sú priamo inšpirované matematikou - vznikli deformovaním čiar a plôch. A jeho výber farieb podčiarkoval dojem, že sa dívate na priestor, nie plochu.
Vasarely elegantne vtiahol diváka do svojich hier a ten sa ochotne stal umelcovým spoluhráčom. Ani na chvíľu nenechal diváka oddýchnuť si, neustále ho vyzýval na spoločné pôsobenie, bol to vrchol optického umenia.
Mág op-artu prichádza dnes do Bratislavy prostredníctvom kolekcie vyše dvadsiatich grafík, malieb a objektov z rokov 1940 - 80, ktoré pochádzajú zo zbierky talianskeho zberateľa Getulia Alvianiho. Jej vernisáž bude dnes o 17.00 h v Múzeu Milana Dobeša na Zámočníckej 13 v Bratislave.
Victor Vasarely - rodák z maďarského Pécsu, sa v tridsiatych rokoch usadil v Paríži. V roku 1955 vydáva Žltý manifest, v ktorom hlása, že umenie presahuje všetky oblasti života. Preto tiež výrazne ovplyvnil dekoratívne umenie, architektúru, reklamnú a propagačnú tvorbu. Jeho mottom bolo: umenie pre všetkých. O čosi neskôr tieto slová vypočul Andy Warhol.
Ako píše v katalógu Alviani, „Vasarely núti hýbať hlavou alebo núti k pohybu diváka, aby mohol zachytiť všetky možné efekty, alebo je pulzovanie obsiahnuté v samom diele“. Rafinovanou kombináciou farebných geometrických prvkov poľudšťoval svoju zdanlivo vykonštruovanú výtvarnú reč, matematický výpočet napĺňal záujmom o človeka. Jeho konštrukcie teda netrhajú oči, ako to robili jeho epigóni, ktorí si osvojili princípy výtvarnej skladby a nenaplnili ich ľudským prístupom.
K osobným priateľom Victora Vasarelyho patril aj slovenský výtvarník Milan Dobeš (1929) - svetový predstaviteľ dynamického konštruktivizmu, ktorý sa s Vasarelym viackrát stretol v šesťdesiatych rokoch pri organizovaní významných svetových výstav op-artu.
„Viackrát som bol u Vasarelyho v ateliéri v Paríži i na juhu Francúzska a mal som možnosť vidieť ho priamo pri práci,“ povedal pre SME Dobeš. „Mal v sebe neuveriteľnú pracovnú disciplínu, no zároveň bol veľmi príjemným hostiteľom, vytrvalo debatoval o otázkach umenia a, samozrejme, najmä kinetického. Vždy sa snažil vyzerať mladšie, to bola jeho slabosť, pred návštevou sa vždy dôkladne upravil a našminkoval. V každom prípade to bol veľký umelec.“
ĽUDO PETRÁNSKY
