alizáciu. „Ide o muža, ktorý mal najprv nariadenú ochrannú liečbu, neskôr mu bola zrušená. Je zbavený svojprávnosti, jeho zákonnou opatrovateľkou je manželka. Túto úlohu si však vôbec neplní. Jej jediná aktivita spočíva v tom, že berie na muža invalidný dôchodok,“ hovorí riaditeľ psychiatrickej nemocnice Tibor Ďurian.
Invalidný dôchodok nie je malý, žena poberá na muža okolo štyritisíc korún. Inak o neho nejaví záujem, iba raz za mesiac mu posiela okolo 300 korún. „Obrátili sme sa už na súd, aby prišlo k zmene opatrovníctva. To podľa nášho názoru neplní svoj účel. Zatiaľ nebolo vo veci rozhodnuté,“ hovorí riaditeľ.
Na kremnickej psychiatrii sú bezradní, lebo už vyskúšali všetky zákonné možnosti. Niekoľkokrát písomne vyzvali manželku, aby si po muža prišla, na výzvy však nereagovala. Opakovane dokonca dali mužovi sanitku s ošetrovateľom, aby ho dopravil domov. Žena sa však v mieste trvalého bydliska nenachádzala a nebola ani u príbuzných. V nemocnici majú dokonca podozrenie, že pri poslednej návšteve pracovníkov nemocnice u príbuzných pacienta niekto doma bol, no neotvoril im.
Pacienta, ktorý je zbavený svojprávnosti, nemôžu pustiť domov samotného. Žene pravdepodobne terajší stav vyhovuje, preto sa neozvala. Pracovníci nemocnice sa pokúšali kontaktovať aj príslušný sociálny odbor v mieste mužovho bydliska, ani tu však nepochodili. Pracovníci nemohli prevziať za muža zodpovednosť. Poslednou reálnou možnosťou je preto rozhodnutie súdu, na ktorý sa nemocnica obrátila už dvakrát.
Podobné prípady nie sú na psychiatrii úplne výnimočné, čo sa týka predovšetkým chronicky chorých pacientov.
KVETA FAJČÍKOVÁ
