Vysoké školy si na vytváraní zmlúv, na základe ktorých sprostredkovane pýtajú peniaze od študentov, dávajú veľmi záležať. Sú písané tak, aby sa nebolo čoho „chytiť“ a všetko vyzeralo v súlade so zákonom. Nečudo, veď ich často tvoria priamo právnické fakulty. Niektorí právnici sa však v poslednom čase nechali počuť, že študenti by mohli po skončení štúdia peniaze vysúdiť naspäť. O právny názor sme preto požiadali právnika Mgr. LUKÁŠA SKURKU (na snímke) z advokátskej kancelárie Jaroslava Martiňuka v Košiciach.
Zákon o vysokých školách, účinný od 1. apríla, mal okrem iného zamedziť vyberanie poplatkov od študentov. Píše sa v ňom, že vysoká škola nesmie podmieniť prijatie študenta na školu finančným plnením. Mnohé vysoké školy však vo vyberaní peňazí od externistov naďalej pokračujú. Obchádzajú tým zákon?
„Toto jednoznačné ustanovenie zákona niektoré vysoké školy obchádzajú, a to tým, že rôzne iné subjekty, najmä však spoločnosti s ručením obmedzeným, uzatvárajú so študentmi zmluvy, z ktorých pre nich vyplýva povinnosť zaplatiť istú sumu peňazí za sprostredkovanie či zabezpečenie výučby na vysokej škole. Tieto spoločnosti sú zmluvne zviazané s konkrétnou vysokou školou, ktorej takto získané finančné prostriedky dohodnutým spôsobom odovzdávajú. Keďže je však obchádzanie zákona spoločensky nežiaducim javom, naše právo ho sankcionuje.“
Ako? Ide o trestný čin?
„Ak takáto zmluva obchádza zákon, ide v prvom rade o porušenie Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je jej neplatnosť.“
Trestná zodpovednosť teda zástupcom vysokých škôl nehrozí?
„Pri všeobecnom pohľade na konanie štatutárnych orgánov vysokých škôl sa ich trestná zodpovednosť jednoznačne vyvodiť nedá. V prípade konateľov spoločností by bolo treba preskúmať, či ich konaním nedošlo k spáchaniu trestného činu podvodu. Najprv však niekto musí na nich podať trestné oznámenie a orgány činné v trestnom konaní musia dokázať, že uviedli študentov do omylu a tak ich podviedli. Niektoré vysoké školy totiž dostávajú peniaze dvakrát, jednak od štátu a jednak od študentov. Tí tak vlastne platia niečo, za čo zo zákona platiť nemusia.“
Ak teda vysoká škola dostáva peniaze za študentov dvakrát, raz od štátu a raz od eseročky, mohlo by ísť o trestný čin?
„Treba rozlišovať medzi sprostredkovaním štúdia a medzi jeho zabezpečovaním zo strany uvedených spoločností. Ak by sa k zabezpečeniu výučby vysokoškolského štúdia zmluvne zaväzovali iné subjekty ako vysoké školy, išlo by o protizákonný postup z ich strany, pretože na to nemajú zo zákona právo. Ak však takéto ‘tretie subjekty‘ uzatvárajú so študentmi zmluvy, v ktorých sa zaväzujú len k sprostredkovaniu vysokoškolského štúdia a nie k jeho zabezpečeniu, nejde o činnosť zákonom vyslovene zakázanú. Podľa nášho názoru je však pojem sprostredkovanie štúdia nedostatočne určitý, a v konečnom dôsledku ním tak dochádza k porušovaniu zákona.“
Konateľom daných subjektov často bývajú profesori na vysokých školách. Môžu verejní zamestnanci podnikať? Nejde v tomto prípade navyše o konflikt záujmov?
„Zákon o vysokých školách takýto súbeh činností nevylučuje, ale ho ani nezakazuje. Ak je však vysokoškolský učiteľ vedúcim zamestnancom v zmysle zákona o verejnej službe, bol jeho súbežný výkon podnikania, alebo činnosť v riadiacich, kontrolných či dozorných orgánoch právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť v príkrom rozpore nielen so znením zákona o verejnej službe, ale aj so samotným charakterom verejnej služby. Otázka, či radový vysokoškolský učiteľ môže alebo nemôže zároveň podnikať, je otázkou otvorenou a právne diskutabilnou.“
Podľa názorov niektorých právnikov sú zmluvy uzatvorené po 1. apríli 2002 neplatné, vrátane darovacej, pretože sa v nej porušuje princíp bezodplatnosti. Študenti tak vraj majú možnosť si po skončení štúdia svoje peniaze vymôcť späť súdnou cestou. Aký je váš názor?
„Posúdenie platnosti alebo neplatnosti takýchto zmlúv, prípadne ich častí spadá do pôsobnosti súdov. Zmluvy uzatvorené medzi študentmi a ‘tretími subjektmi‘ by však mohli byť už z vyššie spomínaných dôvodov neplatné. Po posúdení každého prípadu by preto prichádzalo do úvahy aj vymáhanie študentmi vynaložených peňazí súdnou cestou.“
Akú šancu na výhru podľa vás študenti majú?
„Je ťažké vyjadriť pravdepodobnosť vymoženia takto vynaložených peňazí. No nazdávam sa, že v zásade by malo byť úspešné.“
