Posila slovenskej hokejovej reprezentácie Peter Bondra včera doobeda priletel do Helsínk. FOTO TASR – PAVEL NEUBAUER
Vozík s veľkým vakom a balíkom hokejok preťal fotobunku dverí helsinského letiska Vantaa včera tesne pred 11.30. S ľahkosťou ho tlačil najlepší športovec Slovenska 2002 PETER BONDRA. Zdvihol ruku na pozdrav a po typickom bondrovskom uvítacom úsmeve sa ochotne venoval skupinke slovenských novinárov. Tridsaťštyriročná hviezda Washingtonu sa pripojila k reprezentácii, v ktorej pred rokom siedmimi gólmi prispela k triumfu vo Švédsku.
Aká bola cesta?
„Letel som dlhých desať hodín sám, ale všetko bolo v poriadku.“
V akom stave je váš členok?
„Musel som po sezóne absolvovať viac vyšetrení, čakal som na CT. Už sa cítim vcelku dobre, hoci isté problémy trošku zostali, ale verím, že je to iba otázka niekoľkých dní.“
Kedy sa vám to stalo?
„Už počas sezóny som na členku utrpel menšiu prasklinu. Hral som s tým ďalej, v predposlednom zápase našej série v Tampe ma presne na to miesto trafil puk. Skrátka, obnovilo sa mi zranenie, nie je to však nič vážne.“
Neodhováral vás klubový lekár Washingtonu od štartu na šampionáte?
„Nie, išlo naozaj iba o dôkladnú kontrolu.“
Okrem zranenia mali ste nejakú dilemu či prísť, alebo neprísť za národným tímom do Fínska?
„Vôbec nie. Spočiatku som sa len bál, či to nie je niečo vážnejšie. Chvíľu som musel čakať, kým sa náš lekár vráti zo seminára, a medzitým som sa dal dokopy fyzicky i psychicky. Hrať v repre je pre mňa veľká motivácia. Teším sa na stretnutie s chlapcami, s ktorými som hral pred rokom i ďalšími novými ako Richard Zedník.“
Šance slovenského tímu vo Fínsku?
„Nemáme sa čoho báť. Bude, ako bude, ak by sme aj neuspeli, som rád, že som tu. Šancu máme ako každý iný, začíname od nuly.“
Aká bola v Capitals nálada po tom, čo vás trochu prekvapujúco vyradila Tampa už v prvom kole play off?
„Sklamanie bolo veľké. Určite sme mali na viac. Uvidíme, čo bude v budúcnosti. Majiteľ klubu (Ted Leonsis, pozn. red.) sa vyjadril, že už neutratí viac peňazí ako v minulosti. To znamená, že nekúpi žiadnych voľných hráčov. Ja by som bol rád, keby mužstvo ostalo pokope, prípadne sa trochu vylepšilo v obrane. To už sú však veci generálneho manažéra a majiteľa. No s odstupom času si človek uvedomí, že v živote sú aj dôležitejšie veci, treba ísť ďalej.“
Stroskotali ste na Tampe, proti ktorej sa vám paradoxne vždy gólovo darilo, vytvárali ste si na nej gólové rekordy. Ako to vnímate?
„Ani teraz som nehral zle. Vcelku sa mi darilo, ale nie až toľko, aby som dal v pravom čase ten gól, ktorý mužstvo potrebovalo. Škoda.“
V tomto ročníku sa v základnej časti i v play off presadili tímy s menšími rozpočtami. Čo vy na to?
„Naozaj sa to deje. Výhodou klubov s nižším finančným marketingom je dravosť mladých hráčov. Dúfam, že Philadelphia si poradí s Ottawou a Dallas s Anaheimom a ukáže sa aj cesta návratnosti väčších investícií. Teda, aby Phili hrala finále Stanley Cupu s Dallasom.“
Aspoň niekto zo spoločnosti vás bohatších?
„(Smiech) Aj tak sa to dá povedať. Na druhej strane mužstvá ako Minnesota a Tampa nielen v play off, ale aj počas celej sezóny dokázali oprávnenosť postavenia medzi špičkou.“
Do vášho útoku k Pálffymu a Šatanovi sa v reprezentácii nasťahoval v úvodnom zápase s Ukrajinou Zedník, váš bývalý spoluhráč z Washingtonu. Hneď sa blysol hetrikom. Nebojíte sa o svoje miesto?
„Vo svojom útoku? (Smiech) Ďakujem. Prispôsobím sa predstave trénera, aby zloženie vyhovovalo tímu, nie jednotlivcovi. Bol by som rád, keby chlapci mali ďalej presné zásahy.“
Bavili ste sa vo Washingtone s Jaromírom Jágrom na tému jeho účasti v českom tíme na MS?
„Iste. Bol veľmi sklamaný, navyše v závere mal problémy so zranenou rukou. Je však možné, že pri jeho rozhodnutí neprísť do Fínska zohralo veľkú úlohu hlboké rozčarovanie po vypadnutí Washingtonu.“
Vedenie Washingtonu vám ponúklo opciu na predĺženie zmluvy. Vyhovuje vám?
„Zatiaľ som nič nepodpísal. Dohodli sme sa, že budem v kontrakte naďalej pokračovať. Ja však nechcem vo Washingtone sezónu iba odohrať. Mojím cieľom je získať pre toto mesto Stanley Cup. Potom by som bol najšťastnejším človekom medzi športovcami.“
Prišli z Washingtonu do Fínska do iných reprezentačných tímov niektorí vaši spoluhráči?
„Nie, som tu sám. Pred rokom hral na MS vo Švédsku obranca Gončar za Rusko, útočníci Konowalchuk s Halpernom za Ameriku, Jágr za Česko. Teraz neprišli.“
Ako sa cítite fyzicky?
„Vcelku dobre. Za týždeň od posledného zápasu som sa dal dokopy. V nedeľu som sa dostal aj na ľad.“
Máte slušný balík hokejok - čiernych sherwoodiek. Tucet. Bude toľko aj gólov?
„Je ich akurát na urobenie jedného plota. Vlani sa mi dosť lámali, teraz sú len trošku prefarbené. Dúfam, že budú pevnejšie.“
Nastúpite už v stredu proti Nemecku?
„Najprv si chcem dobre zatrénovať s mužstvom a potom, ak sa dostanem do zostavy, určite tam proti Nemcom budem.“
V hoteli vás čaká spolubývajúci Róbert Švehla. Vášnivý počítačový hráč trávi voľný čas ako futbalový manažér. Pripojíte sa?
„Možno ma Róbert niečomu priučí. Tiež so sebou nosím počítač, ktorý nám pred troma rokmi venoval majiteľ Capitals Leonsis. Používam ho však skôr na vybavovanie praktických vecí.“
Prekvapilo vás, v akom silnom zložení sa zišiel po vlaňajšku slovenský tím?
„Nie, to je dôkaz, že u hráčov je ochota. Ja som pred rokom v národnom tíme precítil jeden z najkrajších hokejových zážitkov v živote a určite aj iní chlapci. A tí, čo sú tu noví, by si to určite radi zopakovali. Ak by to nevyšlo teraz, tak v budúcnosti.“
Po vlaňajšom zlate v Göteborgu ste hovorili, že ako malý chlapec ste snívali o rozhodujúcom góle vo finále majstrovstiev sveta. Mávate ešte podobné sny?
„Už nie. Ale rád si spomínam na detské roky, keď som s hlavou plnou hokeja zaspával, ráno sa s ním zobúdzal a potom celý deň držal v ruke hokejku. To je v poriadku, som šťastný, že sa mi jeden veľký sen už splnil.“
Pálffy so Zedníkom vyštartovali na šampionáte hetrikmi v stretnutí s Ukrajinou. Trúfate si na strelecké preteky s nimi?
„To asi nie. Mojím cieľom bude dať gól v pravom čase, keď to mužstvo najviac potrebuje. Ak bude treba brániť, treba to robiť. Dôležitý je kolektívny výsledok a aby sme všetci z Fínska odišli spokojní.“
Váš typický úsmev i hlas trošku ozvláštňujú chýbajúce horné zuby.
„To mám z toho, že som jedol veľa cukríkov a čokolády (smiech). Pred šampionátom by sa to možno neoplatilo opravovať. Ale po sezóne určite u zubára strávim celý týždeň.“
