Odpovedala na dva-tri inzeráty a čakala na odpoveď. Keď po ďalších dvoch týždňoch nedostala žiadnu odpoveď, zatelefonovala na čísla z inzerátov a dozvedela sa, že neprešla do užšieho výberu na osobný pohovor. V ďalších týždňoch napísala niekoľko ďalších žiadostí a absolvovala aj jeden osobný pohovor, miesto však nezískala. Začala sa trápiť že už nikdy prácu nenájde.

Žiť, akoby ste pracovali
Takýto vývoj situácie je dosť bežný. Psychológovia však varujú, že keď ľudia stratia odvahu a sebaistotu, má to zlý vplyv na ich schopnosť „predať sa perspektívnemu zamestnávateľovi“. Preto upozorňujú: nenechajte sa znechutiť a najmä, nehľadajte oporu uvoľnenie v alkohole ani v tabletkách. Dôležité je žiť rovnako, akoby ste pracovali (vstávať ráno tak, akoby ste chodili do práce a cez deň sa venovať hľadaniu zamestnania – sledovať inzeráty, chodiť na úrad práce, ale aj precvičovať si argumentáciu pre prijímacie pohovory a zlepšovať taktiku), ale nezanedbávať ani priateľov, hudbu, šport.

170 žiadostí o zamestnanie
Odborníci z poradenských spoločností však vedia, že doba hľadania pracovného miesta bežne trvá 3 – 6 mesiacov a že až dve tretiny pohovorov neprinesú očakávaný výsledok.
Čerstvý absolvent vysokej školy ekonomickej Vlado napríklad napísal až 170 žiadostí o zamestnanie. Medzi týmito žiadosťami boli také, ktoré odpovedali na konkrétny inzerát, ale aj také, ktoré poslal do vytipovaných firiem „naslepo“. Do týchto žiadostí napísal aj náčrt pracovného miesta, o ktoré by mal záujem a v tejto súvislosti sa zmienil nielen o svojich jazykových schopnostiach ale aj o letnom tábore v USA, kde robil dva mesiace inštruktora.
Odporúča sa urobiť si zoznam firiem, v ktorých by ste mohli uplatniť svoje znalosti a schopnosti a prekonzultovať ho aj so známymi – možno by vám vedeli poslúžiť dobrým tipom, alebo upozorniť vás na také znalosti, ktoré ste vy považovali za nedôležité.
Pri písaní životopisu nezveličujte, ale nebuďte ani príliš skromní. Ak ste vystriedali viac zamestnaní, zdôraznite svoju flexibilitu, ak ste matka s malými deťmi napíšte, kto sa o ne môže v nutných prípadoch okrem vás postarať. Neuvádzajte „som nezamestnaný“, napíšte „v súčasnej dobe nie som zamestnaný“ a upozornite na to, že čas mimo zamestnania ste využili na štúdium odbornej literatúry, alebo absolvovanie jazykového, počítačového alebo iného kurzu.

Taktika a zradné otázky
Pri prijímacom pohovore, nesmiete byť znudený, ale ani nervózny či agresívny. Nie je ani dobré hovoriť o bývalých vedúcich alebo zamestnaní negatívne – musí byť jasné, že aj v ňom ste získali nové skúsenosti, že to nebol zabitý čas. Musíte sa sústrediť, aby vaše odpovede neodbiehali od otázok a pritom o vás podali čo najpriaznivejšiu informáciu. Ak sa vás opýtajú hneď na začiatku pohovoru, aký by ste chceli plat, povedzte, že najprv potrebujete poznať rozsah vašich budúcich povinností. Najprv musíte poukázať na svoje schopnosti, až potom stanoviť svoju „cenu“. O možnosť profesionálneho rastu sa zaujímajte skôr ako o plat a pri návrhu výšky platu si stanovte sumu, ktorá je o 10 – 20% vyššia, ako v predchádzajúcom zamestnaní.
Na otázku o neúspechoch v minulom zamestnaní vyzdvihnite, akú pozitívnu skúsenosť ste z nich načerpali. Ak sa vás opýtajú, prečo sa zaujímate o toto pracovné miesto, nehovorte, že dôvodom je najmä blízkosť bydliska – zdôraznite že vás zaujala práca, uplatnenie vašej kvalifikácie a perspektíva odborného napredovania.
A dajte si pozor na zradné otázky typu: Aké sú vaše nedostatky? Je pre vás rodina dôležitá? Čo nemáte v práci rád? Pracovníci personálnych oddelení zvyčajne vychádzajú z toho, že ak si uvedomujete svoje slabosti, môžete ich prekonať. A nebojte sa priznať že sa snažíte venovať rodine rovnako ako kariére: aj keď v prípade nutnosti môžete pracovať niekedy aj cez čas, určite by ste neboli ochotní robiť každý deň dlho do noci, alebo cestovať štyrikrát za týždeň na služobnú cestu.

Neprijali vás? Ďalšia ponuka bude možno výhodnejšia
Ak vás neprijali, uvedomte si, že firmy majú dopredu predstavu o tom, akého človeka hľadajú, a že neodmietli vás osobne, ale potrebovali jednoducho niekoho z trochu inou praxou alebo špecializáciou. Neprijatie neznamená že ste neschopní. Nevzdávajte sa, možno vám onedlho ponúknu oveľa zaujímavejšiu a lepšie platenú prácu. Neduste nespokojnosť a zlé pocity v sebe, ale pozhovárajte sa s niekým blízkym. Myslite pritom, že ani jeden pohovor nie je zbytočný. Vždy sa naučíte niečo nové a na ďalšie hľadanie budete lepšie vyzbrojení.

Autor: MONA GÁLIKOVÁ/Foto: Archív