t krajiny. Je i nie je to pravda.
Rast HDP samotnú kvalitu života spoločnosti a ani jej životnú úroveň nezvýši, pokiaľ je vyvolaný produkciou tovarov alebo služieb, ktoré sú zbytočné, alebo dokonca nefunkčné. Napríklad Česko vlani nakúpilo padáky pre armádnych parašutistov, čo prispelo k rastu HDP. Problémom však bolo, že sa na nich nedalo skákať. Rovnako tak rozkopanie a zasypanie chodníka pred domom trikrát za rok síce HDP podporí, ale takýto prínos je viac než sporný.
Z hospodárskeho oživenia nemusia bezpodmienečne profitovať ani bežní pracujúci, keďže ich zamestnávatelia vôbec nemusia rastúce zisky firiem pretaviť do zvyšovania miezd. Navyše, ak aj k miernej akcelerácii príjmov zamestnaných ľudí dochádza, je to často dôsledkom prepúšťania iných.
Na prehnanú skepsu však dôvod nie je. Realisticky vnímaná minulosť a odhadovaná budúcnosť predpovedajú, že pokiaľ sa zachová doterajší približne dvojpercentný priemerný predstih tempa rastu našej ekonomiky pred rastom EÚ (pri stabilnom kurze koruny a inflácie), potom sa za 15 až 20 rokov priblížime k akceptovateľným 70 percentám výkonnosti únie.
Obdobným spôsobom by mohla vzrásť aj životná úroveň. Zrýchlenie tempa nášho hospodárskeho rastu prirodzene toto relatívne dlhé obdobie skráti.
Potenciál na Slovensku je. Polmiliónová armáda nezamestnaných je dostatočnou rezervou na to, aby sa produkcia rýchlo zvyšovala, a to dokonca bez „nepríjemných“ mzdovo ťahaných inflačných tlakov. Lacná a pritom relatívne kvalitná práca môže preto byť ešte veľa rokov našou hlavnou komparatívnou výhodou, podporujúcou podnikanie zahraničných i domácich investorov. Nie je to odrazom toho, či je táto výhoda ponižujúca, alebo nie, ale reality.
Reálna konvergencia životnej úrovne obyvateľstva Slovenska smerom k Eú nie je tak behom na krátku trať, pričom ju určite nezvýšia budúcoročné predvolebné sľuby či deficity verejných financií.
Potešiteľným faktom na súčasnom raste ekonomiky je to, že je podporovaný zvyšovaním miery investícií. Tie môžu vytvárať priestor na budúce zdynamizovanie produkčnej aj exportnej výkonnosti, pokiaľ sú efektívne alokované. Je však zrejmé, že investície do mraziarenského boxu v hypermarkete či multikina v zábavnom centre takýto priestor netvoria.
Súbežným prejavom zrýchľovania ziskovosti firiem a rastu miezd obyvateľstva v našich podmienkach je výrazné zhoršovanie schodku v zahraničnom obchode. Odhadovaný celoročný rozdiel medzi importom a exportom (až 80 mld Sk) by však v tomto a ani v ďalšom roku nemal znehodnotiť kurz koruny. Veľkou oporou jej totiž bude neopakovateľný prílev zahraničných investícií, a to najmä v dôsledku realizácie privatizačných projektov vlády.
Aj vďaka privatizačným peniazom Slovensku bezprostredne nehrozí menová kríza, ktorá by sa inak prejavila v rýchlom raste úrokových sadzieb. Hrozbou by nemal byť ani rast cien. Predpoklady počítajú s akceleráciou bežných výdavkov domácností o 7 percent v priebehu roku 2002.
Jediným potenciálnym nebezpečenstvom pre makroekonomickú stabilitu v strednodobom horizonte tak v zásade ostáva vývoj deficitov verejných financií. Každoročné vyrábanie dlhov, a to dokonca v čase hospodárskej konjunktúry, poukazuje na pretrvávajúcu neochotu riešiť ich štrukturálnu príčinu. Zotrvávanie v tomto trende však finančné trhy nezvyknú dlhodobo tolerovať. Početné finančné krízy zadlžených krajín vo svete sú toho dôkazom.
MAREK SENKOVIČ (Autor je makroekonómom Istrobanky)
