Raz sa lišiak, známy prefíkanec, vybral na prechádzku so svojím priateľom, rohatým capom. Cap bol trochu nedúvtipný, ale lišiak bol v klamstvách skutočným majstrom. Keď cestou vysmädli, hľadali vodu, aby sa napili. Našli starú studňu, kde bolo vody len na dne. Museli teda do nej zostúpiť. Keď sa už obaja dostatočne napili, začali dumať, ako sa zo studne dostanú von.
Vtedy lišiak capovi vraví: "Kamarát môj, opri sa nohami o múr, zdvihni hlavu dovysoka a ja po tvojom chrbte a rohoch zo studne vyleziem. Nuž a potom teba stadeto vytiahnem."
Cap nadšený, že niekto riešenie našiel, bez váhania súhlasil. Plán sa mu videl, a tak chrbát i rohy natrčil. Lišiak vyskočil von zo studne a cap v nej zostal sám.
Lišiak sa do studne nakloní a capovi vraví: "Keby ťa nebo skôr rozumom než hustou bradou obdarilo, nikdy by si do studne neliezol. Ja som už von a ty rob, čo chceš, aby si sa stade dostal. Čakajú ma povinnosti a s tebou sa mi už nechce márniť čas."
Poučenie: Vždy treba mať otvorené zadné vrátka.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
