Konštitúcia a kondícia vplývajú na produkčné vlastnosti moriaka. FOTO – AR
O konštitúcii zvierat hovoríme v súvislosti s ich telesnými tvarmi a vnútornými fyziologickými danosťami, ktoré sú úzko viazané na úžitkové vlastnosti, konkrétne na produkciu jedinca, jeho schopnosť zužitkovať krmivo, dĺžku prirodzeného života a podobne. V modernom ponímaní, napríklad v hydinárskej veľkovýrobe, môžeme konštitúciu stotožňovať aj s odolnosťou proti zvyšujúcim sa nárokom na výkonnosť a proti nepriaznivým vplyvom prostredia. Podľa pomyselnej stupnice rozlišujeme silnú a slabú konštitúciu. Keď je zoslabnutá, prejavuje sa vo zvýšenom úhyne v každej vekovej kategórii, prípadne znížením úžitkovosti – v ukladaní svalovej hmoty, v znáške alebo v oplodnenosti vajec. Momentálny stav organizmu, ktorý je výsledkom kŕmenia a výživy, napájania, regulácie svetelného režimu, obmedzenia alebo rozšírenia možnosti pohybu, dôsledkom cielených zootechnických zásahov do živého organizmu, vyjadruje kondícia. Táto veličina je preto veľmi premenlivá aj v časovom horizonte. Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o kondícii chovnej, výstavnej, predajnej, pastevnej, hladovej a podobne.
Na ilustrovanie, že konštitúcia a kondícia sú dve neoddeliteľné veličiny, poslúži príklad z výkrmu vodnej hydiny. Na tento druh produkcie sú vhodné len zvieratá s dobrou konštitúciou. V období odchovu sa snažíme posilniť kondíciu ich vnútorných, najmä tráviacich orgánov podávaním objemového krmiva. Potom prechádzame zootechnikou chovu do fázy predvýkrmovej kondície, ktorú dosahujeme skrmovaním biologicky plnohodnotného krmiva s vyšším obsahom bielkovín. Nakoniec zvieratá dostávame do výkrmovej kondície, ktorá pre nich z fyziologického hľadiska nie je žiaduca, lebo oslabuje konštitúciu. (og)
