Medzi politológmi sú názory, že hlasovať znamená jednoznačne sa k svojmu názoru v rozhodujúcej chvíli prihlásiť zdvihnutím ruky. Stlačenie tlačidla potom slúži predovšetkým na rýchlejšie sčítanie hlasov a získanie výpisu v elektronickej podobe.
Ak parlament nehlasuje tajne alebo sa nedohodne na hlasovaní podľa mien, hlasuje sa hlasovacím zariadením. Verejnosť sa o tom, kto ako hlasoval, dozvie až z výpisu. Zvyk hlasovať rukou bol pôvodne vo federálnom parlamente. Dodnes sa tak hlasuje v Českej republike.
„Počítačová technika šetrí čas, ale umožňuje malé švindle. Ak niekto zahlasuje inak, po čine sa mu veľmi ťažko nadáva tak, ako keď mu to poviete z očí do očí,“ hovorí F. Mikloško.
„Dopracovanie rokovacieho poriadku v tejto časti by možno nebolo na škodu,“ myslí si poslanec SDK Vladimír Bajan.
Podľa Petra Kresáka (SOP) má každý spôsob výhody a nevýhody, náš funguje v zásade dobre.
„Technický spôsob hlasovania sa vžil. Je to už tradícia,“ hovorí poslanec HZDS Peter Brňák. Ak časť poslancov blokuje hlasovanie, ale zostane v sále, predsedajúci môže dať hlasovať aj rukami a hlasy sčítajú overovatelia – skrutátori. Zdvíhať ruku je pre parlamentnú demokraciu podľa neho optimálne.
„Hlasovanie tlačidlami je dobré,“ tvrdí poslankyňa SNS Melánia Kolláriková. „Predstavte si, jednu ruku budem dvíhať a druhou tlačiť tlačidlo – veď je to smiešne.“
„Nie som proti tomu, ale zdá sa mi to zbytočné,“ tvrdí Miklós Duray (SMK). Vo svete sa bežne používa elektronický spôsob. V Parlamentnom zhromaždení Rady Európysvetlo na poslancovom stole tam na diaľku signalizuje, ako hlasoval. (fw)
