BRATISLAVA – Znalosť Slovákov o tom, koľko odvádzajú štátu na daniach a odvodoch do poistných fondov, je katastrofálna. Takmer dve tretiny daňových poplatníkov nevedia ani s odchýlkou 30 percent určiť, o aký objem peňazí prichádzajú prostredníctvom daní a odvodov, tretina z nich to nevie určiť ani s 50-percentnou toleranciou odhadu. Vyplýva to z prieskumu zameraného na zistenie daňového vedomia Slovákov, ktorý pre Združenie daňových poplatníkov Slovenska urobila agentúra MVK.

Hoci prieskumy podobného charakteru sa vo vyspelých trhových ekonomikách bežne vyskytujú, v krajinách strednej a východnej Európy bol zrealizovaný prvýkrát.

Výsledok prieskumu vyznieva v neprospech daňových poplatníkov vo všetkých smeroch: ich odhady, koľko zaplatia na priamych daniach a odvodoch do poistných fondov, sú v priemere o 44 percent nižšie ako skutočnosť, pri odhadovaní zaplatenej dane z pridanej hodnoty má viac ako polovica populácie problém určiť jej skutočnú výšku s odchýlkou 50 percent.

Na neinformovanosti ľudí zarába štát

Vedomosti Slovákov sú chabé nielen pri odhadovaní výšky zaplatených daní a odvodov, ale aj pri vymenúvaní toho, aké dane platia. „Najviac respondentov, aj to však iba 68,5 percenta, si spomenulo na DPH. Na daň z príjmov právnických osôb si spomenulo len necelých 23 percent. Takmer úplná neznalosť sa prejavila pri selektívnych spotrebných daniach. Občania SR si neuvedomujú ani existenciu daní z medzinárodného obchodu, t. j. ciel a dovoznej prirážky, ktoré však v konečnom dôsledku platia vždy oni sami,“ tvrdí prieskum. Najmenej známou oblasťou daní sú pre nich spotrebné dane. Vo vyspelých krajinách OECD pritom selektívne spotrebné dane tvoria hlavný pilier príjmov štátneho rozpočtu a tento trend je čoraz výraznejší aj na Slovensku.

Mimo sféry výraznejšieho záujmu daňových poplatníkov ostávajú dane aj napriek tomu, že celkové daňové zaťaženie na Slovensku sa od roku 1993 zvýšilo takmer o tretinu (len za posledných rok stúplo o 1,5 percenta) a zníženie jednej dane z príjmu bolo kompenzované zvýšením spotrebných daní, ktorých existenciu si Slováci uvedomujú len minimálne. „V tomto prípade sa overila teória, že zdaňovať sa oplatí najmä cenovo neelastické statky (teda tie, pri ktorých zmena ceny vyvoláva len minimálnu zmenu dopytu – napr. benzín), ktoré sú na tento účel najvhodnejšie a ich spotrebitelia si toto zdaňovanie absolútne neuvedomujú,“ zdôrazňuje prieskum.

Paradoxom je, že v daniach majú nejasno nielen ľudia s nižším vzdelaním, ale aj absolventi vysokých škôl.

Nielen dane, ale aj ich použitie je veľkou neznámou

Otázka daňového zaťaženia nie je pre Slovákov jedinou, ktorú neovládajú. Rovnako nejasno majú i v tom, na aký účel štát takto vybrané finančné zdroje používa. Necelá polovica populácie (42,2 percenta) vie, že štát z nich platí zdravotníctvo, tretina opýtaných si spomenula aj na školstvo. Veľká časť opýtaných vie, že ich dane idú na platy poslancom, ministrom a byrokratickému aparátu štátu.

Hoci väčšina populácie si myslí, že dane, ktoré platí štátu, sú nižšie ako v skutočnosti, celkové daňové zaťaženie považuje za veľmi vysoké. Na jej názor nemá výraznejší vplyv ani dosiahnutý stupeň vzdelania ani výška príjmov.

Prieskum daňového vedomia potvrdil, že Slováci neveria v adresnosť sociálnych dávok a uvedomujú si značné zneužívanie takto darovaných finančných výpomocí. Namiesto toho by radšej uprednostnili, keby štát poskytoval hmotné dávky – stravu či ošatenie. „Skúsenosti vo vyspelých krajinách (napr. OECD) s vyplácaním dávok sociálnej starostlivosti a zabezpečenia štátom v nepeňažnej podobe však dokazujú, že je oveľa drahšie ako vyplácanie iba peňažných dávok. Od osemdesiatych rokov preto v podobných prieskumoch vo vyspelých krajinách respondenti uvádzajú vyplácanie týchto dávok v prevažne peňažných jednotkách v 90 percentách prípadov, kým u nás je to len 52,28 percenta,“ podčiarkuje prieskum.

Progresívne zdanenie je pre Slovákov privysoké

Z odpovedí viac ako 1230 respondentov vyplýva, že súčasnú úroveň progresivity zdanenia príjmov považujú Slováci za privysokú. Kým miera zdanenia, ktorá v predostrenej modelovej situácii predstavovala (v závislosti od výšky príjmov) 16,3, 27,6 a 34,2 percenta, stredové hodnoty navrhovaného zaťaženia sa pohybovali len okolo 9,8, 11 a 15,7 percenta. „ Z celkovej analýzy názorov na progresivitu zdanenia jednoznačne vyplýva, že hospodársko-politicky optimálny a ekonomické procesy najmenej narúšajúci prístup k zdaňovaniu príjmov – vzhľadom na reálnu výšku príjmov v SR a mzdovú úroveň v parite kúpnej sily vo vzťahu k priemeru krajín EÚ – by bolo zavedenie tzv. rovnej dane (flat tax) vo výške okolo 20 až 22 percent pri širokom definovaní daňového základu,“ dodáva prieskum Združenia daňových poplatníkov Slovenska.