BRATISLAVA – Program protipovodňovej ochrany do roku 2010 vláda schválila už pred tromi rokmi. Žiadne zásadné zmeny sa však doteraz neudiali. „Baviť sa o opatreniach proti povodniam je zbytočné, keď na to nemáme peniaze,“ hovorí pracovník odboru vodných tokov ministerstva pôdohospodárstva Ing. Kadubec.
Riaditeľ Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied Július Šútor je rozčúlený: „Zareagovali sme hneď v roku 1997, keď prišla obrovská povodeň na Moravu. Spojili sa vodohospodári, hydrológovia, pedológovia, meteorológovia a vypracovali sme projekt opatrení proti povodniam. Keď sme ho priniesli na ministerstvo pôdohospodárstva, bez slova nás vyhodili, že nás nikto o nič neprosil. Keď prišli povodne aj k nám, znovu si nás zavolali na ministerstvo, že teraz už môžeme projekt odovzdať. Keď už voda zaliala mnohé oblasti.“
Dnes je už projekt súčasťou programu protipovodňovej ochrany. Počíta s protipovodňovým dispečingom, ktorý odhadne príchod veľkej vody. Ale „ak nebude prijatý zákon o vode či nariadenie vlády o ochrane pred povodňami, celý program bude stagnovať“, hovorí Kadubec.
Lesoochranári a pôdoznalci tvrdia, že za povodne môže aj zlý prístup k lesom a pôde. Lesoochranárske združenie VLK so sídlom v Tulčíku sa pre ne napríklad aj súdi.
„Máme dva spory. Začali sme ich najmä kvôli bagatelizovaniu našich predpovedí o možnostiach výskytu povodní v tom čase a na tých miestach, kde sa teraz naozaj vyskytujú,“ hovorí Ing. Juraj Lukáč, náčelník VLK-a.
Podľa neho je na čase, aby sa k súdnym žalobám ochranárov pridali aj postihnutí občania.
„Za katastrofálny dopad normálnych dažďov totiž nie sú zodpovedné žiadne nadprirodzené sily, ale veľmi konkrétni predstavitelia štátu. My sme štátne orgány v predchádzajúcom období v desiatkach listov upozorňovali na záporný vplyv lesohospodárskej činnosti na akumulačnú schopnosť krajiny. Naše upozornenia obsahovali aj výsledky meraní a vedeckých analýz. Jednoznačne sme ako najohrozenejšie územia identifikovali práve oblasti severovýchodného Slovenska s veľkými plochami lesov, ktoré boli vyrúbané holorubmi,“ hovorí Lukáč.
Lesoochranári zdôrazňovali, že najpravdepodobnejší termín povodní je v čase príchodu tzv. piateho európskeho monzúnu M5 – po 13. júli.
(maj, eb)
