ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - „Postavenie Rómov v strednej a východnej Európe je hanbou týchto krajín a podobá sa životným podmienkam ľudí v subafrických krajinách,“ povedal Kálman Mizsei, námestník generálneho tajomníka Rozvojového programu OSN (UNDP) v Londýne pri predstavovaní správy o živote Rómov, ktorý pripravila táto organizácia. Správu, ktorá porovnáva život Rómov v piatich krajinách strednej a východnej Európy - v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku, včera autori predstavili v Bratislave.
V každej zo spomínaných krajín oslovili autori približne 1000 respondentov z rómskej menšiny a položili im otázky súvisiace s ich životnými podmienkami, zamestnanosťou, spokojnosťou. „Úrovne jednotlivých krajín sú rozdielne. No rómske komunity čelia rovnakým problémom. Nie je to len chudoba. Je to sociálne vylúčenie, nedostatok pracovných príležitostí,“ zhodnotil včera koordinátor projektu Andrej Ivanov. Spoluautor správy Ben Slay upozornil aj na to, že prostriedky, ktoré smerujú do rómskych komunít, nie sú vždy účelne využité.
Životný osud Rómov v skúmaných krajinách je podobný. Českí Rómovia sú však vďaka relatívne vysokej úrovni príjmov a zamestnanosti v priemere najbohatší. Najhoršie životné podmienky majú Rómovia v Rumunsku a Bulharsku.
Úroveň chudoby je vo všetkých piatich krajinách porovnateľná. Najkritickejšia je pravidelne v osadách, oveľa lepšie sa žije Rómom v mestách. To, že veľká časť rómskych detí trpí podvýživou, podľa autorov správy „dramaticky znižuje možnosť ich vývoja“. Najhoršie je to v Bulharsku a Rumunsku, kde podvýživou hraničiacou s hladovaním trpí takmer polovica detí.
Veľký počet Rómov je odkázaných na sociálne dávky, ich systém je v jednotlivých krajinách rozdielny. Najviac rodín odkázaných na sociálne dávky je u nás - 44 percent Rómov.
Na Slovensku je najviac nezamestnaných Rómov a Rómov, ktorí žijú segregovane v osadách - je ich viac ako jedna štvrtina.
Aj keď Rómovia podľa odpovedí majú veľký záujem o spravovanie vecí verejných, ich dôvera k ich vlastným politickým lídrom je nízka. Najmenší záujem o politické dianie je tiež medzi slovenskými Rómami.
Najvyššia pôrodnosť Rómov je v Rumunsku a na Slovensku. K veľkému počtu detí v rómskych rodinách prispievajú skoré sobáše a takmer úplná absencia antikoncepcie.
Správa tiež konštatuje, že zdravie sa v rómskych komunitách za posledné desaťročie výrazne zhoršilo. Dôvod chýbajúcej zdravotnej starostlivosti je však niekedy veľmi prozaický - Rómom často chýbajú osobné doklady a rodné listy potrebné na prihlásenia do zdravotného poistenia. V osadách by sa podľa odborníkov z UNDP malo zaviesť masové preočkovanie a kontrola výskytu TBC.
MIRKA HOROBOVÁ
Sociálne byty pre Rómov musia mať teplú vodu a sprchu
BRATISLAVA - Za chatrče v rómskych osadách Slovensko zahraničie stále kritizuje. Obecné nájomné byty „odlišného štandardu“ sa však tento rok vôbec nezačínajú stavať, dokončujú sa len niektoré projekty z minulého roku. Vláda nevyčlenila dotácie obciam, ktoré by byty chceli stavať.
Dotácia na byt v rómskej osade môže byť až 80 percent z jeho ceny, zvyšok si budúci nájomníci musia odpracovať. Vyhláška ministerstva zdravotníctva z minulého roku definovala, ako má byt odlišného štandardu vyzerať. Cenu zvýšila o 20 percent. Bez štátnej dotácie sa žiadna obec do výstavby nepustí. Ministerstvo výstavby pôvodne predpokladalo, že v byte stačí umývadlo so studenou vodou, elektrina, kanalizácia a možnosť lokálneho kúrenia. Vláda mohla poskytnúť dotáciu, ak obstarávacia cena bytu neprekročila 7500 korún za m2. Ale ministerstvo zdravotníctva vyžaduje i sprchovací kút, splachovací záchod, boiler a vykurovacie telesá. „Je to požiadavka Európskej únie, aby aj byty pre nižšie sociálne vrstvy mali vybavenie, ktoré smeruje k ochrane zdravia obyvateľov,“ hovorí Kvetoslava Kopová zo Štátneho zdravotného ústavu v Banskej Bystrici.
„K tomu sme museli pripočítať vyššiu DPH a zvýšenú cenu stavebných prác,“ hovorí Pavol Giller z ministerstva výstavby. Celkovo teda zvýšili limit na poskytnutie dotácie o 28 percent - na 9650 korún za m2..
Európska únia nemá jednotné smernice, ako má sociálny byt vyzerať. Naši hygienici sa riadili odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie. „Nie je riešením šetriť na bývaní a potom ľudí očkovať proti hepatitíde A. Je lepšie dať prostriedky na prevenciu, “ hovorí Kopová. Vyhláška bola pripomienkovaná, výčitky, že ide v najnižšom štandarde o priveľký „luxus“ podľa Kopovej neboli. „Naopak, mali sme skôr pripomienky, že je to málo.“
Nájomné byty, na ktoré vláda poskytla dotáciu vlani, sa dokončujú ešte podľa starých predpisov. Pripravené projekty asi na 1400 bytov sa už budú sa musieť prispôsobiť novej vyhláške. (mar)
Ako si predstavujú sociálne byty
Ministerstvo výstavby
vnútorné steny a stropy bytu - omietka s maľbou podlahy - cementový poter vybavenie - základné zariaďovacie predmety umývadlo - olejový náter okolo umývadla vodovodný ventil na studenú vodu lokálny systém vykurovania bytu
Zdroj: www.build.gov.sk
Ministerstvo zdravotníctva
obytná plocha najmenej 12 m2 na užívateľa a 6 m2 na každú ďalšiu osobu žijúcu s ním v domácnosti. Úžitková plocha najmenej 18 m2 na užívateľa a 0,5 m2 na každú ďalšiu osobu umývadlo sprchovací kút splachovací záchod zariadenie na prípravu teplej úžitkovej vody vykurovacie telesá na lokálne vykurovanie obytných miestností priestor, kde sa technicky dá namontovať zariadenie na varenie
(Zdroj: Vyhláška 505/2002)
