František Kollár: Drevorubač, Paríž 1933. (Z výstavy Český a slovenský exil 20. storočia.)
V martinskom Etnografickom múzeu sa začína výstava o dejinách slovenského a českého exilu Reprezentačnú výstavu Český a slovenský exil 20. storočia otvoria dnes v Martine v priestoroch Etnografického múzea. Prvá časť medzinárodného výstavného projektu mala vernisáž v januári v Brne.
Slovenská časť výstavy sa v tejto fáze zameriava na exil v rokoch 1900 – 1959. „V rámci týchto rokov prezentujeme všetko, čo súviselo so slovenským vysťahovalectvom a exilom. Práve s týmito termínmi sme mali trochu metodologický problém. Dá sa hovoriť o rokoch 1900 až 1938 ako o emigrácii alebo o vysťahovalectve? Bol Štefánik emigrant alebo človek, ktorý dobrovoľne opustil Rakúsko-Uhorsko? Nakoniec sme to poňali tak ako českí kolegovia. Každý človek, ktorý nemohol nájsť uplatnenie vo svojej vlasti pre akékoľvek dôvody a odišiel preč, je exulant,“ hovorí Peter Cabadaj zo Slovenskej národnej knižnice, autor koncepcie slovenskej časti výstavy.
Jeden projekt, dva prístupy
Výstava sleduje slovenský exil od počiatkov krajanského života v USA, cez prvú svetovú vojnu, Štefánika, Masaryka, Beneša, legionárov, vznik Slovenského štátu až po vznik Zahraničnej Matice slovenskej v Argentíne v roku 1959. „Nijaká časť slovenského exilu nie je preferovaná. Aj keď jednotlivé vlny boli ideologicky odlišné a navzájom spolu nekomunikovali. Rátame s výhradami, na Slovensku je ťažké a zložité byť spravodlivý k emigrácii,“ tvrdí Peter Cabadaj.
Výstavu otvorí slovenský minister kultúry Rudolf Chmel a podpredseda českého Senátu Jan Ruml.
Česi venovali v expozícii veľký priestor disentu, ktorý je spracovaný sugestívne. Nechýbajú napríklad fotografie ľudí, ktorých zavraždili pri pokuse o útek cez ostnaté drôty, ako aj zbrane, ktorými ich zabili. Rozdiel je aj v tom, že slovenská časť výstavy je postavená na autentickom materiáli, česká strana použila skôr reprodukcie.
„Česi len do reklamy investovali 12 miliónov korún. Po veľkolepej, bombastickej vernisáži však prišli týždne ticha. My sa chceme orientovať na školy, aby mladá generácia mala relevantné informácie o tom, že exil bol tiež istým fenoménom našich dejín,“ hovorí Cabadaj.
Výstava v Martine potrvá do konca júna, potom pôjde do Bratislavy, Prahy, mali by ju vidieť aj v New Yorku či Bruseli.
Koniec mýtom a tabu?
Peter Cabadaj sa exilu venoval už počas vysokej školy, mal šťastie na príbuzných emigrantov. Po roku 1990 využil možnosť cestovania a navštívil takmer všetky slovenské krajanské korporácie vo svete. „Keď som tam už bol, snažil som sa navštíviť archívy, knižnice. Ako sa dalo, nosil som na Slovensko memorabílie, rukopisné pozostalosti, často za veľmi dobrodružných okolností,“ spomína. Hoci pracuje v Martine, žije v Terchovej, a tak sa, samozrejme, pozná so známymi muzikantmi, bratmi Muchovcami. Neraz práve oni prenášali vzácne dokumenty vo svojich puzdrách na husle. „Chcem, aby sa toto obdobie prestalo mytologizovať, tabuizovať, démonizovať. Po revolúcii sme čakali, že prídu bohatí krajania, zaplavia nás peniazmi. Ukázalo sa, že to nie je a ani to, samozrejme, nemohla byť pravda,“ hovorí Peter Cabadaj, ktorý verí, že časom v Martine vznikne Múzeum slovenského vysťahovalectva.
ANDREA HARMANOVÁ
