Šiítski moslimovia sa udierajú do hrude na znak ukončenia púte v Karbale. FOTO– REUTERS
Šiíti majú o budúcnosť postarané. Púte sa zúčastnilo mnoho detí. FOTO – REUTERS
KARBALA – V irackej Karbale včera vyvrcholila šiítska púť. Stala sa prehliadkou mocenských ašpirácií šíitov v novom Iraku. K väčším nepokojom nedošlo.
Pri pohľade na organizovaný dav zhromaždených mužov nezostali chladní ani americkí lídri. Museli si uvedomiť, že v Karbale už síce naozaj nevládne Saddám Husajn, ale pod kontrolou ju nemajú ani Američania.
Prevláda názor, že Bushova administratíva podcenila túžbu niektorých šiítov nastoliť v Iraku teokraciu, píše denník Washington Post. „Nikto sa na vec nepozrel zvrchu a nepovedal: Čo to vlastne chceme dosiahnuť? Sústredili sme sa len na zvrhnutie Saddáma,“ povedal denníku nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.
Americké obavy potvrdil aj vodca jednej z šiítskych frakcií Abdelaziz Hakím, podpredseda Najvyššej rady islamskej revolúcie v Iraku: „Táto vysoko organizovaná ceremónia je dôkazom, že Iračania si vedia sami spravovať svoje záležitosti.“
Jediný, koho šiítske davy navonok nenastrašili, bol americký prezident George Bush. „Milujem príbehy, v ktorých ľudia hovoria, aké je pre nich nádherné môcť vyjadriť svoju vieru na šiítskej púti. Spravilo mi to náladu,“ povedal Bush pre časopis Newsweek.
Zámery náboženských vodcov zostávajú nejasné. Počas púte sa obmedzili na žiadosti o udržanie poriadku medzi pútnikmi. Plagáty na stenách a elektrických stĺpoch s menami vysokých klerikov žiadali pútnikov udržať poriadok a disciplínu, neobchodovať, nenosiť zbrane a nezneužívať zhromaždenie.
Pútnici celú noc a deň obchádzali hrobku vnuka proroka imáma Husajna, bili sa do hláv nožmi a mečami v rytme modlitby. „Áno islamu, nie Amerike,“ kričali pútnici.
Z radov mužov hojdajúcich sa v tranze bolo občas vidieť vyčerpaných pútnikov s podlomenými kolenami, ako im druhovia utierajú krv z očí a do úst vkladajú kocky cukru. „Ubližujeme si, aby sme dokázali imámovi Husajnovi, že ho milujeme. Je to pre nás česť,“ vysvetľuje Adnan Albedri, žmukajúc, keď mu krv kvapká z obočia.
Rituálnej krvi sa nevyhli ani deti. V zhromaždení pútnikov sa mihli zakrvavené tváre detí pobožných otcov. (zo, reuters)
