Keď som odchádzal z rodnej dediny na štúdiá do Bratislavy - vyzerá to, akoby som bohviečo vyštudoval - krstný apa mi dával rady do života (mal som 16). "Mariánko, ideš do veľkého sveta, všeličo sa môže stať, buď sa dáš na karty a prehráš aj gate, alebo sa zapletieš so ženami, stane sa z teba sukničkár a svojím spôsobom tiež prídeš o gate, alebo sa dáš na alkohol a bude z teba notorik."
V tej chvíli som myslel, že výpočet nerestí končí, ale vtedy prišla od krstného otca prekvapujúca pointa: "Mariánko, len nebuď poľovník, lebo budeš všetko naraz!" Bum. Tak mi to utkvelo v pamäti, že puške som sa úspešne vyhýbal už celý život. Vtedy som ešte nevedel, že sa to netýka len poľovníkov, nemusí mať človek pušku na pleci a zelenú uniformu, aby sa stal tichým vyznávačom spomínanej trojkombinácie. Bohužiaľ, ani ja som sa z času na čas nevyhol nerestiam, pred ktorými som bol vystríhaný.
Našťastie, moje telesné dispozície mi po všetkých stránkach nedovolili zotrvať dlhšie a viac sa venovať spomínaným mužským koníčkom. Toto obdobie mám už šťastne za sebou.
Dnes chodím po lese, pozorujem prírodu, kochám sa všedným dňom a som taký vyrovnaný (pevne dúfam), že puška na pleci mi nevadí, len nie a nie z nej vystreliť. Na tom už asi nič nezmením, aj keby som sa stal ministrom. Zovšeobecnenia asi neplatia, krstný apa to so mnou ale myslel dobre, tak, ako ja s vami, milí čitatelia TV oka. Vyberte si, čo sa vám hodí a ostatné škrtnite.
Čo poviete, pekne sme si uctili apríl - mesiac lesov, s puškou na pleci (mne nepristane, môžem sa snažiť, ako chcem).
Váš stále zelený stĺpček