ľom podnikový zisk. Jeho výška a dlhodobosť je totiž najlepším zrkadlom kvality manažmentu, pracovitosti zamestnancov a predajnosti produktov. Ak sa burziáni priklonia ku kúpe účastín, potom si berú jednotlivé podniky pod lupu práve prostredníctvom tohto ukazovateľa.

Ale aj investori sú ľudia podliehajúci masovej psychóze, rozličným náladám a informačným vlnám. Preto sa k „čisto“ ekonomickým orientačným bodom pridružujú (predovšetkým z krátkodobého hľadiska) psychologické faktory. Ak na parkete vládne neprehľadná situácia, vtedy vstupuje na scénu psychológia.

V súčasnosti sú správy z amerického firemného frontu všelijaké, len nie povzbudzujúce: telekomunikačný gigant AT&T má obrovské problémy dosiahnuť aspoň náznakovo predpokladaný obrat, jeho konkurent Lucent siaha k masovým prepúšťaniam, počítačový koncern Compaq ohlasuje operatívnu stratu za druhý štvrťrok, petrolejársky obor Exxon Mobil oznamuje nižší než prognózovaný zisk. JDS Uniphase, najväčší svetový výrobca komponentov do optických sietí, zaznamenal za vlaňajší rok monumentálnu stratu 50 miliárd dolárov a prepúšťa 16 000 zamestnancov. Nijaký podnik nevie pritom zodpovedne povedať, kedy sa znovu začne zvyšovať firemný zisk, alebo aspoň kedy sa skončia bilancie s červenými číslami.

Na druhej strane sa americká ústredná banka usiluje všetkými desiatimi naštartovať konjunkturálny motor. Tomuto cieľu sa môže venovať, lebo v Spojených štátoch nejestvuje nebezpečenstvo priveľkého inflačného tlaku. Všeobecne sa očakáva, že washingtonská centrálna banka koncom augusta opäť zníži úrokovú mieru. Zatiaľ síce prevláda nepriaznivá podnikovo-zisková klíma, mnohí burzoví augurovia sa však domnievajú, že najneskôr po augustovom znížení úrokov sa radikálne zmenší počet pesimistov na parkete, že investori začnú kupovať akcie, čím dôjde ku kurzovému obratu.

Dovtedy však bude Wall Street podľa všetkého pevne v objatí analytikov orientujúcich sa podľa psychologických kritérií. A na psychologickom semafore sa takisto pomaly, ale iste rozsvecuje oranžová. Väčšina burziánov sa totiž nachádza vo vyčkávacom štádiu: pozorujú kurzový vývin a dodávajú si odvahu, aby sa znovu pustili do aktívneho obchodovania. Experti na psychologické správanie z tohto vyvodzujú, že sa nachádzame na prahu nového pozitívneho trendu. Akciové kurzy začínajú pozvoľna (aj keď za extrémne veľkých výkyvov) stúpať.

Vo všeobecnosti pritom platí, že väčšina investorov podceňuje rozsah a časový okamih trendovej zmeny. Konkrétne: na počiatku pozitívneho trendu sú spravidla priveľmi pesimistickí; olizujú si totiž ešte stále finančné rany z kurzových strát, ktoré utrpeli počas burzového krachu. Až po istom čase naskakujú ako-tak zotavení z predcházajúceho šoku na už rozbehnutý vlak, ktorý naštartovala hŕstka investorských odvážlivcov.

Na konci priaznivého smeru je zase väčšina aktérov na parkete pridlho optimistická. Prevláda (neopodstatnená) nádej, že kurzová explózia bude trvať takpovediac večne. Z rútiaceho sa burzového vlaku preto mnohí vyskakujú viac ako neskoro - utrpiac ťažké kurzové straty.

A takýto úkaz konca negatívnej a začiatku pozitívnej tendencie práve teraz zrejme zažívame; teda aspoň podľa náhľadu odborníkov na burzovú psychológiu: prví odvážlivci začínajú totiž investovať do vybraných účastín vyhliadnutých (budúcich) favoritov. Väčšina burziánov vyčkáva a líže si rany z predchádzajúceho krachu.

Ak sa nič mimoriadneho a nepredvídateľného nestane, potom už máme podľa všetkého na Wall Street to najhoršie za sebou.

JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov