Bohorovnosť tvrdení o prepade reálnych príjmov vzbudzuje dojem dôveryhodnosti aj preto, že individuálne prežívanie vlastnej situácie je na Slovensku tradične pesimistické. Najmä peňazí má každý menej, ako by potreboval. Štatistiky hovoria opak. Reálne mzdy rastú. Pomaly, ale rastú. Výrazne viac sa v tomto roku nakupovali autá, čo znamená, že sociálna situácia nie je vo všeobecnosti tragická. Okrem zvýšených tržieb, a nielen v predajniach áut, rastú aj úspory. Odborári a im podobní radi zovšeobecňujú obraz „biedy“, ktorej prejavy - aj bez úvodzoviek - sa dajú nájsť viac než ľahko. Tento postup je rovnako hlúpy ako fetišizovanie štatistiky a jej zneužívanie na zakrývanie problémov.
S pozoruhodnou pravidelnosťou naberá na intenzite nárek nad ťaživou situáciou s približujúcim sa termínom volieb. Sociálni demokrati chcú vystúpiť z koalície, lebo neplní sľuby. Ak v koalícii boli, potom utekajú od vlastnej zodpovednosti. Odborári strácajú podporu, musia byť proti všetkým a všetkému. Opozícia má maľovanie tragických scén v popise práce.
Je dobre, kým reptanie ostáva v rovine nevinného šomrania. Nebezpečenstvo hrozí až po tom, ako začnú padať návrhy na zlepšenie. Budú pribúdať a pod plášťom sociálnosti budú vyťahovať peniaze z vrecák občanov. Prejavy vulgárnosti predstáv o prerozdeľovaní sa zastavujú ťažko, lebo demagógia predstiera silu argumentu.
Od polovice budúceho roka by podľa návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mali dostávať prídavky všetky deti. Doteraz sú rodinné prídavky limitované príjmom rodičov… časť detí je diskriminovaná. Niektoré z obetí neľudského zaobchádzania majú už občianske preukazy, niektoré pôjdu aj voliť.
Rodinné prídavky dostanú aj tí, ktorí ich nepotrebujú. Časť ľudí sa prídavkov na deti mlčky vzdávala, naivne dúfajúc, že peniaze dostanú iné rodiny. Sociálnosť dovedená až do konca bude štát stáť 600 až 800 miliónov korún ročne. Veľkosť sumy nie je v tomto prípade rozhodujúca. Rodinný prídavok prestane plniť funkciu sociálnej dávky (ako ho veľká časť populácie vnímala) a stane sa nástrojom podpory zvyšovania pôrodnosti a všeobecnej podpory detí. Všetko sa ešte okrídli tvrdeniami o budúcnosti a príkladmi zo sveta.
Autori návrhu možno predpokladajú, že hodnotový rebríček priemerného Slováka sa dá vyjadriť niekoľkými stokorunami, za ktoré sa budú ľudia milovať a množiť. Motívom na počatie zvyčajne nie je „veľkorysá“ sociálna politika.
Ak štát chce silou-mocou podporovať deti a nevedel nájsť lepší termín ako predvolebný, tak by možno urobil lepšie, keby dal peniaze do základného školstva. Každý malý človiečik musí raz vyriešiť problémy s ypsilonmi, čo tiež nemá afrodiziakálny účinok, ale je to aspoň užitočné.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
