ent Boris Trajkovski. V krajine trvajú už päť mesiacov boje medzi albánskymi gerilami a bezpečnostnými silami.
Prielom v rokovaniach, ktoré sa zablokovali na otázke štatútu albánskeho jazyka, sa považuje za kľúčový na zachovanie prímeria. Albánsky zdroj včera tvrdil, že dohodu medzi dvoma macedónskymi a dvoma albánskymi politickými stranami, ktoré tvoria krehkú vládnu koalíciu, možno dosiahnu najskôr v nedeľu. Iný zdroj blízky macedónskej strane naopak tvrdil, že to môže trvať dlhšie. Obaja západní vyslanci, James Pardew z USA a zástupca Európskej únie Francois Leotard, dali jasne najavo, že rokovania sú ťažké a ďalej ich nekomentovali.
Medzičasom sa do dediny Aračinovo vrátili asi dve tisícky Albáncov. Návrat, ktorý umožnila macedónska polícia, nasledoval potom, ako Macedónci v sobotu navštívili svoje opustené domovy blízko Tetova. Aračinovo obsadila polícia pred mesiacom, keď ho opustili rebelanti.
Na jednej aj na druhej strane zostali zničené domy. „Pätnásť rokov práce zmizlo po dvoch minútach,“ povedal člen rodiny Asaniovcov z Aračinova. Niektorých Macedóncov vítal podobný obraz. Máloktorí tu po návšteve zostali - boja sa, že rebeli sa vrátia. Podľa diplomatických zdrojov však boli oba návraty - Albáncov aj Macedóncov - do ich dedín kľúčové pre konštruktívnu atmosféru rokovaní.
Od februára až dosiaľ zahynuli v Macedónsku desiatky ľudí. Ak by zrážky prerástli do skutočnej občianskej vojny, obetí by bolo omnoho viac. Macedónci vnímajú návrhy ustanoviť albánčinu v niektorých oblastiach za úradný jazyk ako cestu, ktorá povedie k rozdeleniu krajiny. Politickí predstavitelia krajiny obvinili Západ z nadŕžania rebelom a rastie tlak na vojenský zásah. V sobotu protestovali v Skopje tisícky nahnevaných Macedóncov. Mierový plán pritom označili za zradu národných záujmov. Asi 3000 sa ich zhromaždilo pred parlamentom s nápismi „NATO von!“ a „NATO chce úplnú albanizáciu krajiny!“. (reuters)
