Sú to presne tie hry, ktorých existencia nie je nijak skrytá v undergrounde, ale napriek ich kvalitám a priaznivým kritikám (pardon, recenziám) zostávajú mimo záujmu hlavného prúdu konzumentov interaktívnej zábavy. Mnohé z nich sa datujú ešte pred veľkým boomom herného priemyslu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Takými sa však zaoberať nechceme, pretože dnešnej generácií hráčov už len ťažko vysvetlíte prečo sme ich kedysi mali tak radi.

Svoju pozornosť radšej zameriame na hry, ktoré síce už majú nejaký ten rôčik, ale ani dnes neurazia svojou audiovizuálnou podobou. Zároveň poteší na dnešné pomery nízka hardvérová náročnosť. Oveľa dôležitejšia je však ich originalita, hrateľnosť a vo väčšine prípadov aj zamotaný, skvele napísaný príbeh. Najmä ten z nich robí kultové záležitosti a ten je zároveň často aj príčinou okrajového záujmu o ne. Navyše práve ich kvalita príbehu sa približuje práve kinoklubu.

Priemerný konzument totiž nechce sledovať pomaly sa rozuzľujúci a komplikovaný dej plný rôznych postáv a zo začiatku len malých náznakov posunu vpred. Kde chýba akcia od prvých minút, tam masy strácajú záujem. Ten často mizne aj vďaka vyššej náročnosti na uvažovanie, ale často aj vďaka nekonvenčnému ovládaniu alebo hernému designu.

Niekedy autori podmienili zábavu prílišnými nárokmi na hráčovu rozhľadenosť v ostatných médiách (narážky na filmy, knihy) alebo očakávaním, že budete mať práve na takú hru náladu. Či tak konali úmyselne, to sa asi nedozvieme. Jasné je však, že sa okolo ich hier utvorila malá skupinka obdivovateľov, ktorí považujú práve ich dielo za kultové a hrajú ho stále dookola. Nechceme tvrdiť, že práve tie a len tie hry, ktoré spomenieme patria do skupiny kultových. Určite však môžeme povedať, že aj keď o ne veľa hráčov zavadilo, len málo ich bolo ochotných hrať a nebodaj aj dokončiť. Sami sa však obrali o úžasné zážitky ak preferovali bezduché neoriginálne strieľačky alebo cez kopirák vytvorené stratégie v reálnom čase.

Neverhood (1996)

Hlinený svet Neverhood-u môžeme smelo zaradiť medzi najbizarnejšie hry aké kedy uzreli svetlo sveta. Skupina filmárov, trikových majstrov a jeden bláznivý hudobník vytvorili pod krídlami Spielbergovho štúdia Dreamworks neopakovateľnú hru. Z hliny vybudovali úplne celý mikrosvet a zasadili doň úžasné hlinené postavy. Viete si asi predstaviť koľko práce dalo bez použitia počítačovej grafiky kamerou zachytiť aj tie najjednoduchšie animácie a potom ich previesť do podoby klasickej adventúry. Apropo klasickej adventúry. Klasická je možno spracovaním, ale nič viac. Nároky na ovládanie sú minimalizované absenciou klasického inventáru, ale o to väčšie boli sú nároky na uvažovanie. Často preto, lebo musíte uvažovať na hranici šialenosti. Navyše tak do polovice hry netušíte, čo sa vlastne okolo hlavného hrdinu deje. Príbeh spolu s históriou sveta okolo objavujete pomocou informačných diskov roztrúsených po celej hre. So získaním jedného z nich sa spája asi aj najznámejšia situácia z hry, keď ste poň museli prejsť okolo päťdesiat prázdnych herných obrazoviek. Na stene chodby, ktorú takto zdolávate však môžete čítať zaujímavý, až biblický príbeh. Napriek prítomnosti hromady humoru a klasických gagov, je príbeh Neverhoodu plný nefalšovaných emócií a vážnych myšlienok. Jednoznačne ho odporúčame vyskúšať. Jedinou slabinou Neverhoodu je občas zdanlivá nelogickosť aktivít a s tým súvisiaca frustrácia. Použitie návodu však v tomto prípade vôbec nie je prehreškom.

Fallout 1 (1997)

Postapokalyptická fikcia autorom tejto série RPG hier vyšla na jedničku. Bezútešný svet po atómovom holokauste opatrne objavujete s hlavným hrdinom, ktorý dostal úlohu zachrániť obyvateľov svojho krytu pred smrťou z nedostatku vody. Svet sa však zmenil na divočinu plnú mutantov, zamorených území a smrti na každom rohu. Spoločnosť bez centrálnej vlády sa rozdelila na vzájomne väčšinou nepriateľské frakcie a navyše je aj ten zvyšok nádeje ohrozený armádou supermutantov. Tomu sa môžete postaviť, ale vďaka prakticky mizivej lineárnosti deja vás nikto nebude nútiť do vytýčenej cesty. Voľne môžete blúdiť krajinou a ak vašej postave v štatistikách nezabudnete na položku „šťastie“, čakajú vás na cestách takzvané „špeciálne stretnutia“ v podobe napríklad stroskotaného lietajúceho taniera. Nemenej úspešný druhý diel Fallout-u z roku 1998 priniesol ešte rozsiahlejší a voľnejší svet a dusivú atmosféru odľahčil prítomnosťou viacerých viac či menej skrytých vtipov a narážok. Na cestách tak narazíte na stroskotaný výsadkový čln zo Star Trek-u alebo krčmu s deprimovanými postavami z prvého dielu. Nepríjemný pocit odporu k vojne ako takej vás však určite neopustí. Úvodné video druhého dielu šokujúco spájajúce zamilovanú pesničku Louisa Armstronga s kurzom na opustenie protiatómového krytu je dodnes umeleckou perlou medzi hernou tvorbou. Tých, čo chcú pri kúpe originálnej hry ušetriť poteší, že obe hry vyšli priložené k nemenovanému hernému magazínu, dokonca preložené do češtiny.

Omikron: The Nomad Soul (1999)

Originalitu tejto adventúry s prvkami akcie pochopíte hneď v prvých momentoch. V hre vás uvíta hlavný hrdina a požičia vám - nomádovi spoza obrazovky - svoje telo. Dimenzionálnou bránou sa presuniete do jeho sveta. Čaká vás sci-fi atmosféra na pohľadanie. Z počiatku bežne vyzerajúci príbeh sa zvrtne na temne mystický boj starodávneho dobra a zla. Omikron síce nepatrí k titulom, ktorým je len ťažko niečo vyčítať, ale svoje miesto medzi ostatnými si zaslúži najmä kvôli prítomnosti hudby. Nie že by v iných hrách hudba nebola, ale zvyčajné pokusy pseudo hudobníkov sa nedajú porovnávať s tvorbou Davida Bowieho a Reevesa Gabrelsa, ktorí zložili pre Omikron originálny soundtrack. Obaja prepožičali svoju podobu aj postavám v hre. Konkrétne ide o členov tamojšej zakázanej skupiny Dreamers, ktorej koncert môžete navštíviť. Škoda, že sa Omikronu nepodarilo spojiť akčné žánre s adventúrnymi tak dobre ako by sa žiadalo. Mohol to byť hit.

Deus Ex (2000)

Monumentálne dielko slávneho autora nemenej geniálneho, ale už trocha opotrebovaného System Shock-u, Warrena Spectora bolo v roku svojho vzniku nejedným uznávaným herným periodikom označené za hru roku. Napriek výraznému svetovému úspechu je však Deus Ex najmä u nás stále tak trocha nepochopenou RPG hrou z vlastného pohľadu. Možno je to dané príliš veľkým obsahom textu a s tým spojenou jazykovou náročnosťou alebo zdaním, že ide o akčnú hru, ktoré sa však rýchlo stratí. Každopádne faktom zostáva, že ak sa pustíte do záchrany ľudstva pred zotročením prostredníctvom informačných technológií, zažijete nevídané. Či zo svojej postavy urobíte silného tupého bojovníka, či pomocou implantátov postavu schopnú po matrixovskom vzore skákať obrovské vzdialenosti a pohybovať sa nadľudskou rýchlosťou alebo tichého hackera je na vás. Tajomné spiknutie mocných čaká na vaše odhalenie, ale keď na to práve nebudete mať chuť, môžete skúmať bohatý herný svet. V ňom okrem hromady postáv nájdete napríklad aj recepty na jedlá, pravidlá pre zaobchádzanie so zbraňami alebo citácie zo slávnych knižných diel. Keby sme mali hľadať slabiny Deus Ex, určite by sme ich zopár našli v umelej inteligencii nepriateľov alebo v slabšom dabingu. Nič to však nezmení na tom, že Deus Ex naplnil zmysel svojho názvu. Zrazu sa objavil ako božský zásah, aby rozriešil zdanlivo nevyriešiteľnú dilemu, či ešte vznikajú originálne a po všetkých stránkach podrobne spracované hry.

Anachronox (2001)

Najmladším zástupcom kategórie prehliadaných hier je výpravné RPG Anachronox. Zbabraná marketingová kampaň a veľmi pomalý úvod hry sa zaslúžili nie len o neúspech hry, ale prispeli aj ku krachu vývojárskej firmy ION Storm. Anachronox však patrí k najpodceňovanejším hrám vôbec. Fantastický sci-fi príbeh o záchrane vesmíru, ktorý sa žiaľ rozbieha 5-10 hodín spája melancholickú atmosféru filmového Blade Runnera s komediálnosťou a absurdnosťou kníh Douglasa Adamsa. Veď kde inde v najdramatickejšej časti príbehu, keď jeden z členov hrdinskej družiny napäto rozuzľuje podstatu nebezpečenstva pre vesmír, hlavný hrdina z vysokého balkóna detinsky skúma čas dopadu svojich slín na zem? V Anachronoxe nájdete 30 - 40 hodín nápadmi prekypujúcej zábavy, a keď ho teda nájdete v obchode kvôli nepredajnosti zlacnený na pár stoviek - neváhajte.

Množstvo ďalších hier by sme mohli zaradiť aspoň čiastočne do kategórie kultových. Prvý diel stratégií UFO, Civilization, či Sim City alebo zopár klasických adventúr, ktorým vedie Broken Sword alebo príbehy Indyho Jonesa. Tie si však v dobe svojho vzniku len ťažko mohli sťažovať na malý záujem publika a často ich status ruinujú pokračovania svojim komerčným poňatím.

MICHAL GARDIAN