ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Nemci s obľubou pomenúvajú hráča, ktorý je osobným strážcom najnebezpečnejšieho protihráča, „manndeckerom“. Pokryje ho, úplne znemožní, takže si vlastne ani nezahrá. Takým bol v slovenskom futbale Štefan Matlák (nar. 6. februára 1934 v Bratislave), s ktorým sme sa 10. apríla tohto roku navždy rozlúčili.
Matlákove prednosti - úžasnú vytrvalosť a nesmierne pevnú taktickú disciplínu - v celej šírke odhalil a využil tréner Karol Borhy, keď tvoril majstrovský tím bratislavskej Červenej hviezdy od polovice päťdesiatych rokov minulého storočia. „Štefan Matlák bol vynikajúci človek i futbalista,“ charakterizoval dlhoročného spolupútnika v kariére Dezider Cimra, reprezentant ČSR a potom popredný tréner, nakoniec päť rokov šéf futbalu na Slovensku (1978 - 1985).
Odpich u saleziánov
Začali u saleziánov na Miletičovej, kde tamojší velební páni podelili šarvancov bratislavskej periférie do niekoľkých družstiev a tie súťažili o zmrzlinu alebo sväté obrázky. Cimru pomerne skoro zlákali do ŠK Bratislava. Š. Matlák takmer šesť rokov hral medzi žiakmi a dorastencami ŠK Ružinov. Dežo sa už tešil aj z titulu dorasteneckého majstra ČSR, keď na Tehelné pole získali aj Štefana. Dežo si už ako 17-ročný zahral ligový zápas, kým si Matlák vynútil miesto v kádri A-mužstva a skúšal to v priateľských stretnutiach. Možno by Pišta Deža aj dostihol, ale prišla do toho najväčšia deľba hráčov jedného klubu v histórii nášho futbalu v roku 1953. Vtedy Cimra i Matlák prešli do ČH a až do skončenia kariéry oboch sa stali jej platnými hráčmi, aj oporami majstrovského tímu a reprezentantmi!
Taktický pokyn
„Dobre si pamätám, ako tréner Borhy bez váhania nominoval Matláka na zápas a pri taktických pokynoch mu povedal len stručne, ale výstižne: Pišta, tvoj hráč si nesmie kopnúť!“ približuje dávne chvíle D. Cimra. „Matlák mal ku všetkému svedomitý prístup, bez slova zvládal nároky, získal slušnú techniku a bol aj dosť tvrdý a ostrý, aby realizoval taktický pokyn trénera. Keď sa najlepší súperov hráč dozvedel, že nastúpi Matlák, spolovice stratil chuť. Zo Štefana šla na takého hráča hrôza, ba vznikla fáma, že Matlák je zlý muž. Ale to vôbec nebola pravda. Štefan nikdy nikoho úmyselne nezranil ani nebol za nejaký zákrok, ktorý vyzeral na faul, vylúčený. Stalo sa tak len raz. Na ten prípad ani nemôžem zabudnúť, malo to určitý súvis aj so mnou. Keď sme hrali v Pohári európskych majstrov prvý zápas s Rangers v Glasgowe, Škóti hrali prehnane tvrdo a surovo, asi desať minút pred koncom polčasu zranili nášho brankára Frantu Hlavatého. Keď ho vynášali na nosidlách, Matlák po nemecky, ako riadny Prešpurák, urazil švajčiarskeho rozhodcu a ten ho vylúčil. Polčas som dochytal ja, loptu som ovládal ako basketbalista aj rukami.“
Vznik dvojice
Matlák sa nezmazateľne zapísal do pamäti fanúšikov ako partner Titusa Buberníka v strede poľa ČH. Prvý bol pracant, húževnatec, dôsledný realizátor taktiky. Druhý futbalový bohém, herný virtuóz, exportný nahrávač na góly i strelec pri svojej výške a výskoku najmä hlavou. „Do ‘Červenky‘ som prišiel z Košíc ako útočník. V strede hrala väčšinou dvojica Matlák - Kačáni. V Brne proti Rudej hvězde sa nám nedarilo, prehrávali sme už 0:3 a vtedy Karči-báči Borhy z lavičky vstal, rukami krížom zašermoval, akože nariaďuje zmenu postov. Kačáni šiel dopredu a ja som sa stiahol k Matlákovi. Stihli sme znížiť na 2:3, ale už napevno vznikla dvojica Matlák - Buberník a tá prešla aj do reprezentácie.“
Nebolo to také jednoduché. V Dukle Praha excelovala dvojica Pluskal - Masopust. Mala neohrozenú pozíciu aj v reprezentácii. Ale aj jej formu postihol pokles a niekedy narušilo zranenie. Na vyplnenie medzery zvyčajne stačil Buberník a ako stopercentná rezerva získal všetky triumfy šesťdesiatych rokov, medaily z ME vo Francúzsku i MS v Čile.
Vstup do reprezentácie
Raz, keď bolo potrebné oboch spomínaných hráčov Dukly nahradiť, tréner Rudolf Vytlačil dlho neuvažoval a vystužil dvojicou Matlák - Buberník reprezentačný stred poľa. V predkole Pohára národov (potom ho uznali za prvé ME) 10. mája 1959 v Bratislave proti Írsku. Íri prišli na Tehelné pole po výhre 2:0 z dublinského Dalymount Parku. Najlepší Ír Gummins sa dostal pod patronát Matláka, teda si ani nekopol, a Buberník druhým gólom v 57. min náskok vyrovnal. ČSR konečným víťazstvom 4:0 postúpila do 1. kola proti Dánom. V tomto znamení sa nastupovalo o vyše štvrťroka v Kodani. Remíza 2:2 značila nádej na ďalší postup, ale Matlák pre zranenie v odvete nehral. Aj bez neho sa v Brne vyhralo vysoko 5:1, pričom Buberník prispel dvoma gólmi. „Pri dvoch zápasoch sa, žiaľ, skončila naša spoločná kariéra v reprezentácii,“ smutne dokončil spomienku Buberník.
Ani za Brazíliu
Matlák si za čudných okolností pripísal už len tretí zápas za A-mužstvo ČSSR. Oveľa neskôr, až v roku 1964, keď už bol stabilným hráčom olympijského tímu, čs. olympionici dostali v rámci prípravy na Tokio príležitosť hrať ako A-mužstvo ČSSR proti áčku Juhoslávie. To bol tretí reprezentačný štart Matláka, ale v úlohe stopéra. Na tomto stabilnom poste v olympijskej jedenástke vybojoval postup na olympijský turnaj do Tokia v kvalifikácii s Francúzskom (4:0 v Plzni a 4:2 v Poitiers), ale v Japonsku to Vytlačil nepochopiteľne zmenil. Zo šiestich zápasov dal Matlákovi príležitosť len v jedinom - proti Brazílii - ale tomu nepomohol ani výkon a ani víťazstvo 1:0 k ďalšej nominácii. Bohém Vytlačil akosi rýchlo zabudol na predchádzajúce zásluhy svedomitého futbalového robotníka Matláka.
Autor: JOZEF MAGDIN
