Je to prvý krok na obnovenie výroby elektrickej energie a dodávok vody. Informoval o tom anglický denník Financial Times s odvolaním sa na vojenské zdroje.
Zubairská čerpacia stanica je označená za "srdce pavúčej siete", začala dodávať palivo do elektrárne v Nadžíbiji. Táto elektráreň je dôležitá pre celú oblasť Basry. Elektrina je dôležitá aj pre čerpanie pitnej vody a činnosť jej čističiek. Elektráreň mala až doteraz vlastné rezervy paliva.
Na štátnu pomoc bolo pred vojnou odkázaných 60 % obyvateľov krajiny.
Podľa denníka liter bežného benzínu stojí v Basre 20 dinárov a super dostať za 50 dinárov. V prepočte na doláre to znamená, že liter nafty stojí 0,3 amerického centa. Je to však menej ako náklady na ťažbu. Aj ceny potravín boli výrazne dotované. Podľa pravidiel prídelového systému dostával človek 9 kg pšeničnej múky, 3 kg ryže a 1,5 kg strukovín. Za toto všetko zaplatili 250 dinárov, čo je menej ako 10 US centov.
V Iraku sa subvencovali aj ceny elektrickej energie, plynu a vody. Dodávky týchto produktov sa centrálne kontrolovali. Štátna moc využívala tieto nástroje na vynucovanie poslušnosti.
