PETER ŠŤASTNÝ
Korene siahali do politiky
Ešte v aktívnych korčuliach stál pri zrode reprezentácie. S bratom Antonom sa zúčastnil na pamätnom bojnicko-prievidzskom sústredení 44 najlepších slovenských hokejistov v lete 1993. S národným tímom sa ako hráč rozlúčil dôležitým gólom v zápase o postup s Lotyšskom na MS kategórie B v Bratislave 1995. Posledné dva roky pôsobí pri reprezentácii ako generálny manažér.
„Som nadšený vývojom slovenského hokeja. Hneď po olympiáde v Lillehammeri bolo jasné, že máme obrovské diery najmä v obrane a na brankárskom poste. Často sme ich nejako zaplátali, ale zväčša na ne doplácali. Všetko spočívalo v nedostaku skúseností a sebavedomia. Už pred desiatimi rokmi som bojoval za slobodu a otvorenosť aj v hokeji. Vtedy sa ozývali hlasy, že odchodom mladých hráčov do zámoria okrádame Slovensko. Pripadalo mi to, ako keby sme najtalentovanejším študentom bránili odísť na uznávané univerzity Harvard, Oxford alebo Sorbonnu. Boli takí ľudia, čo tvrdili, že na Slovensku máme lepšie školy. Skúsenosti športovcov sa prenášajú do života celej krajiny. Od ekonomiky až po politiku a svetovo uznávané osobnosti napomáhajú prirodzenej civilizácii celej spoločnosti.
Národnostné cítenie musí byť, no nesmie prerásť do nacionalistického extrému, ktorý by vytváral múr izolácie. Vo vnútri by sme sa možno tľapkali, akí sme dobrí, no v špičkovej medzinárodnej konfrontácii zrazu zistíme, že nejdeme dopredu, ale dozadu. Tieto tendencie sa začínali na vážnych politických miestach, kde sa v minulosti koncentrovala moc. Vždy keď som analyzoval príčiny čiastkových neúspechov hokeja, dostal som sa k špičkovým politickým rozhodnutiam.
Spoločná súťaž s Českom? To je nezmysel. Do úvahy by pripadla kvalitná nadnárodná súťaž. Na reprezentačných úrovniach vo všetkých kategóriách máme už dostatočne bohatý medzinárodný styk. Aj keď naša liga zatiaľ nie je bohvieaká, ona dorastie. Dôležité bude, aby sa zlepšila ekonomická situácia. Skôr či neskôr sa však starší hráči aj napriek slabším podmienkam budú vracať domov a so sebou prinesú pozitívne hodnoty profesionálneho hokeja.“
JÁN MITOŠINKA
Osemnástka mi dala zapravdu
Prvý prezident Slovenského ľadového hokeja má nesporné zásluhy pri raketovom postupe reprezentácie z C do A kategórie MS. Stal sa známy výrokom, že sme odsúdení na úspech a netajil sa očakávaním medaily hneď vo Viedni ‘96. Bol odporcom uvoľňovania mladých hráčov do zahraničia, nebol náklonný spolupráci s českou stranou.
„Svojho času som bol kritizovaný, keď som tvrdil, že slovenská chvíľa raz príde. Osamostatnenie slovenského hokeja vnímam ako pozitívny krok. Keby ostala zachovaná československá reprezentácia, nikdy by na Slovensku nevzbĺkol taký hokejový „boom“. Vždy mi išlo o otvorenie možností pre širší počet slovenských talentov v reprezentácii. Čas dal viacerým mojim prognózam za pravdu. Vezmite si súčasnú osemnástku, ktorá sa prebojovala do finále na MS v Jaroslavli. Tvoria ju všetko chlapci zo slovenských klubov, s výnimkou jediného borca zo Zlína. Naozaj došlo na moje slová.
So súčasným vývojom hokeja som v zásade spokojný. Snažil by som sa len obmedziť vplyv obchodníkov so športom. Mám skúsenosti, ako pochovali množstvo talentov a veľkých futbalových klubov v Taliansku i Španielsku. Musíme si zachovať vždy vlastnú tvár. Mňa napríklad uchvátil v poslednej sezóne Barinka, Lažo i ďalší.“
JÚLIUS ŠUPLER
Od operatívy k profesionalite
Prvý tréner reprezentácie sa stal charizmatickým mužom, ktorý doviedol Slovensko v najkratšom čase z C kategórie MS až medzi elitu.
„Ťažko porovnať súčasnú reprezentáciu s tou pred desiatimi rokmi. Naozaj sme začínali v plienkach. Prevládalo nadšenie, najsilnejšou našou zbraňou bola operatívnosť. Teraz je profesionalita na oveľa vyšej úrovni. Od materiálneho zabezpečenia až po výber kvalitných hráčov. Za mojich čias sme mali piatich-šiestich špičkových hráčov pôsobiacich v NHL, dnes je ich vyše tridsať.
Tiež si myslím, že vytvorenie spoločnej súťaže s Českom nie je reálne. Najmä preto, že by nebolo marketingovo prechodné pre českú stranu. Navyše, zo Slovenska by pripadali do úvahy možno štyri kluby a zvyšok by tak zákonite strácal kontakt so špičkou.“
JÁN FILC
Konkurenciu aj doma
Medailovo najpotentnejší tréner. S dvadsiatkou získal v roku 1999 vo Winnipegu na MS bronz, so seniormi v Petrohrade 2000 striebro a vlani v Göteborgu titul.
„Všetci ľudia, ktorí v slovenskom hokeji robili a robia, môžu byť hrdí na to, kam sa reprezentácia dostala. Aj v budúcnosti budeme do znančnej miery odkázaní na aktuálnu situáciu okolo hráčov NHL. Domácu základňu máme v porovnaní so svetom užšiu. O špičkových útočníkov sme nikdy nemali núdzu, darí sa nám zvyšovať počet kvalitných brankárov i obrancov. Konkurenčné prostredie si vyžaduje aj ekonomické podmienky. Ak to nefunguje, vznikajú prepady. Nie je dobré, keď sa v najvyššej súťaži udeje to, čo v Spišskej Novej Vsi, ktorá rezignovala príliš skoro. Podobne keď mužstvá ako Liptovský Mikuláš robia výpredaj hráčov ešte pred skončením základnej časti. To všetko nepodporuje nárast kvality. Pred MS vo Fínsku som optimista.
