Young 21. apríla (TASR) - Zápach krvi a vnútorností čerstvo zabitých zvierat nasycuje ovzdušie. Pre afganského utečenca Alího Darjába je to však vôňa slobody a nového života, ktorú si buduje prácou v bitúnku austrálskeho vidieckeho mesta Young.
"Milujem to tu. Je to dobrá práca, dobré živobytie a dobrí ľudia z Youngu sú pre mňa šťastím," tvrdí Darjáb, ktorý nevedel anglicky, keď prišiel v jeseni roku 2001 do Austrálie na palube starej pašeráckej lode s ďalšími utečencami. Pre Darjába a jeho 40 ďalších utečencov zamestnaných v továrni na spracovanie mäsa však tento život uniká medzi prstami. Austrálska federálna vláda, ktorej prísna ale populárna imigračná politika má za cieľ odstrašiť žiadateľov o azyl, tvrdí, že v Afganistane už bol nastolený poriadok. Preto musia ísť robotníci domov, keď im vyprší platnosť víza. Pre niektorých sú to iba mesiace, rok a pre ostatných aj viac.
Je to trpká zmena pre ľudí, ktorí utiekli pred režimom afganského hnutia Taliban, riskovali svoje životy počas nebezpečnej cesty oceánom do Austrálie a prešli cez prísny vládny proces schvaľovania štatútu utečenca. O nič menšou bitkou bol ich boj s konzervatívnymi občanmi mesta Young, mnohí z nich boli najskôr voči cudzincom opatrní a podozrievaví. Teraz ich väčšina mesta podporuje v ich zámere tu zostať.
Jeden z Darjábových spolupracovníkov Salíh Muhammad Kábir, ktorého rodina predala väčšinu svojho majetku za 3000 amerických dolárov, čo je suma, ktorú žiadali pašeráci na cestu do Austrálie, vyjadril obavy o svoj život v Afganistane. "Nikdy sa nechcem vrátiť do Afganistanu. Neprišiel som do Austrálie kvôli peniazom. Ak by som išiel do Afganistanu čo len na mesiac, obávam sa o svoj život. Tridsaťštyriročný Kábir a o rok mladší Darjáb sú Hazári, etnická skupina šiitskych moslimov pochádzajúcich údajne z Džingischánových mongolských armád, ktoré sa prehnali na západ z východnej Ázie v 13. storočí. Hazári poznajú dlhú históriu útlaku zo strany Paštúnov, sumitských moslimov, ktorí tvoria najväčšia afganskú etnickú skupinu a početne dominovali v náboženskej armáde Talibanu.
Bitúnok v Youngu začal zamestnávať Hazárov pred viac ako 18 mesiacmi, keď vlastník podniku Grant Edmonds rozširoval počet pracovníkov zo 100 na viac ako 300. Edmonds nemohol nájsť dostatok ľudí spomedzi 12.000 obyvateľov Youngu, ktorí by boli ochotní robiť ťažkú a namáhajú prácu. Preto kontaktoval kresťanskú zamestnávateľskú agentúru Mission Australia s myšlienkou zamestnať utečencov. Čoskoro mal k dispozícii toľko pracovníkov, koľko potreboval. "My sme niečo potrebovali, oni niečo potrebovali a dobre to funguje," hovorí Edmonds a dodáva: "Celkom s nimi teraz súcitím. Keď počujete niektoré z ich príbehov, je to hrozné, keď si uvedomíte veci, cez ktoré títo ľudia prešli."
Edmondsova spoločnosť opakovane písomne kontaktovala austrálskeho ministra pre imigráciu Philipa Ruddocka a žiadala ho o povolenie pre svojich pracovníkov, aby mohli v Austrálii zostať. Sú dobrými pracovníkmi a postupom času sa podľa majiteľa bitúnku dobre zaradili do miestnej komunity.
Avšak Ruddock, architekt prísnej austrálskej imigračnej politiky, nebude ústupčivý a federálny zákon mu dáva možnosť byť posledným arbitrom v takýchto prípadoch. Problémom pre Afgancov je systém udeľovania víz zavedený práve týmto ministrom v roku 1999. Cieľom opatrenia je zabrániť stúpajúcemu prílivu azylantov prichádzajúcich na lodiach do Austrálie z Afganistanu a Iraku. Ešte predtým, ako začali nové predpisy platiť, ľuďom ako sú teraz Kábir a Darjáb, ktorých považovali za pôvodných utečencov, prináležalo právo trvalého pobytu. Teraz sú žiadatelia preskúmavaní každé tri roky. Ruddock tvrdí, že odkedy nie sú Afganci prenasledovaní, pracovníci z Youngu už tieto kritériá nespĺňajú. Aj keď federálna vláda minulý rok oznámila, že študuje možnosti, ako povzbudiť imigrantov, aby sa presúvali za prácou z miest na vidiek, oficiálni predstavitelia si zapchávajú uši pred prosbami predstaviteľov mesta Young v súvislosti s ich podporou práce Afgancov v mestskom bitúnku.
"Sú aktívnou časťou našej komunity, ale nemôžeme presvedčiť federálnu vládu, že ak ich pošleme späť, budeme mať nedostatok pracovných síl," tvrdí starosta Youngu John Walker. Pripomína tiež, že v záujem mesta je podpora miestneho podnikania, ktoré trpí nedostatkom pracovnej sily. Starosta tiež dodáva, že je prekvapený, aký nastal obrat vo verejnej mienke miestnych obyvateľov odvtedy, čo Hazári po prvýkrát prišli do jeho mesta ležiaceho niekoľko hodín cesty západne od Sydney. Kniha na radnici mesta, do ktorej môžu občania mesta zapisovať svoje pripomienky, naznačuje, že mesto je v otázke ich prítomnosti rozdelené na polovicu. Walker si však myslí, že miestna verejná mienka je teraz viac ako 80 percent v ich prospech.
Vonku na hlavnej ulici okoloidúci prítomnosť Afgancov podporovali alebo sa vyjadrovali neutrálne. "Nikdy som sa s nimi do kontaktu nedostal, ale vyzerajú na celkom zdvorilých ľudí, keď ich vidíte na ulici," tvrdí Carmel Hardcastleová, dlhoročná obyvateľka mesta.
Ruddockov hovorca Steve Ingram pripomína, že Afganci budú poslaní domov, akonáhle ich víza vypršia, bez ohľadu na prosby od mesta Young.
Program pre utečencov je určený na ochranu ľudí pred prenasledovaním, nie na poskytovanie práce. Ak bitúnok chce pracovnú silu, musia o túto pracovnú silu požiadať na základe vládneho imigračného programu kvalifikovaných pracovných síl, dodáva.
Kábir, ktorému víza vypršia o 11 mesiacov a dva dni, stále dúfa, že vláda mu povolí zostať. Na druhej strane je neoblomný v tom, že sa nechce vrátiť do Afganistanu. "Radšej by som išiel do väzenia, ako sa vrátil späť do Afganistanu," dodáva.
