Reďkovka buľvová plytko zakoreňuje, preto vyžaduje štruktúrnu humóznu a kyprú pôdu. Pred sejbou aplikujeme na meter štvorcový tieto hnojivá v kávových lyžičkách: liadok amónno-vápenatý 1 až 2, superfosfát 1 až 3 a draselnú soľ 1 až 2. Ak je predplodina kapusta, zeler, kaleráb, uhorka a podobne, hnojená kompostom, môžeme dusíkaté hnojivá vynechať. Reďkovku počas vegetácie v žiadnom prípade neprihnojujeme. Je to plodina krátkeho dňa, ktorá už v máji vybieha do kvetu. Sejeme ju preto skoro na jar a usilujeme sa zlepšiť teplotné podmienky pestovania. Najkvalitnejšie a najväčšie buľvičky sú na pôdach čiernej farby (černozeme, čiernice). Sadze, ale aj pruhy priesvitnej či čiernej fólie v medziradí urýchľujú rast rastlín. Najvýhodnejšie je však pestovať reďkovku v provizórnom parenisku, vybudovanom na hriadke z dosák a priesvitnej fólie, alebo pod fóliovým krytom. Na ohradenej ploche sa lepšie vysporiadame aj s inváziou skočiek a slimákov. Skočky dierkovaním listov výrazne znižujú úrodu reďkovky, zatiaľ čo slimáky, slizniaky a slizovce ohrýzaním buľvičky nad zemou zhoršujú jej kvalitu. Pred skočkami môžeme ochrániť reďkovku aj netkanou textíliou a pred slimákmi posypaním okrajov hriadky popolom.

Z chorôb napáda reďkovku najčastejšie pleseň kapustová, a to iba v prehustených porastoch a v zle vetranom parenisku, fóliovníku alebo skleníku. Postihnuté rastliny vytrhávame, porast prerieďujeme a znižujeme vlhkosť vzduchu častejším vetraním zakrytého priestoru.

Pre kumuláciu nadbytočných dusičnanov v reďkovke obmedzujeme jej výživu dusíkom. Úrodu nezberáme ráno alebo večer, ale poobede za plného slnka, keď sa nitráty v rastline najviac zabudovávajú do bielkovín. Porast polievame častejšie, ale malými dávkami, lebo pri nadbytku vody v pôde, ako aj pri nadmernom suchu buľvičky praskajú. Koreňové odrody bielej reďkovky sú odolnejšie proti zmene vlhkosti pôdy.