Spor o to, kto bude slávnostne podpisovať zmluvy, vyriešili slovenskí politici diplomaticky. Podpisoval napokon premiér Mikuláš Dzurinda (vpravo) a prezident Rudolf Schuster, kvôli ktorému museli Gréci na poslednú chvíľu meniť protokol. Podpisovanie politikov desiatich pristupujúcich krajín trvalo viac ako dve hodiny. Jeden predstaviteľ každej krajiny dostal príležitosť tri minúty hovoriť vo svojom jazyku, potom podpisujúci zasadli za starožitný stolík a podpísali hrubým modrým perom najprv zmluvu, potom akt o pristúpení - dve hrubé, v koži viazané knihy. Pero si vzali na pamiatku, pracovníci protokolu zakaždým diskrétne dodali na stolík nové. FOTO TASR - PAVEL NEUBAUER
ATÉNY - Na papieri sa Európa už rozšírila. Aj Slovenská republika včera symbolicky podpísala zmluvu o pristúpení k Európskej únii. Česť podpísať ju si nenechal ujsť ani prezident Schuster, ktorý ju spolu s premiérom Dzurindom podpísal ako prvý.
Zmluvami únia formálne potvrdila svoje rozšírenie o desať ďalších štátov, ktoré sa uskutoční 1. mája 2004. Na to je však potrebný ešte súhlas parlamentov členských štátov a kladné hlasovanie obyvateľstva kandidátskych krajín v referende, ktoré bude na Slovensku presne o mesiac.
Prejav mal prezident Schuster, ktorý povedal, že „sme svedkami bezprecedentného zjednotenia Európy“. „Je to jeden z najkrajších dní v histórii Slovenska,“ dodal premiér Dzurinda. Podobne slávnostne hovorili včera všetci významní európski politici.
Poľsko a Malta pripojili k zmluve aj vlastné vyhlásenia o zvrchovanosti v etických otázkach a ochrane života od počatia. O podobné vyhlásenie sa usilovalo aj KDH, ktorému sa to však nepodarilo presadiť.
V Aténach sa však okrem podpisovania zmlúv aj tvrdo rokovalo. Takzvané „malé“ krajiny Európy dali najavo, že nechcú byť v únii len do počtu. Napríklad nesúhlasia s predloženou predstavou o spoločnom európskom prezidentovi.
„Všetci sedemnásti sme sa zhodli, že je niekoľko princípov, ktoré sú pre nás spoločné. Záleží nám na tom, aby každý členský štát mal rovnaké práva, aby sme si boli rovnocenní,“ povedal po stretnutí predstaviteľov „malých“ štátov premiér Mikuláš Dzurinda.
Aj preto sú tieto štáty za to, aby každý člen v rozšírenej únii mal jedného komisára a aby pokračoval systém rotujúceho predsedníctva. S ostatnými, väčšími štátmi sa prekvapujúco zhodli na tom, že únia bude mať spoločného ministra zahraničných vecí.
Aké právomoci bude tento minister mať, je zatiaľ neisté. Európsku úniu v posledných mesiacoch rozdelili postoje ku kríze v Iraku. „Je možné, že budeme mať ministra zahraničných vecí bez toho, aby sme mali spoločnú zahraničnú politiku,“ povedal predseda Európskeho parlamentu Pat Cox.
Napriek jeho pesimizmu viacerí európski diplomati potvrdili, že existuje návrh spoločného vyhlásenia štátov únie o Iraku, o ktorom by dnes mali lídri diskutovať. Podľa týchto zdrojov cestu k vyhláseniu otvorilo stretnutie britského premiéra Tonyho Blaira s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom v Hannoveri.
Slávnostnú atmosféru summitu prehlušovali aktivisti demonštrujúci v uliciach Atén proti vojne v Iraku. Hoci ich bolo oveľa menej, ako sa čakalo, hluk protestov doliehal až do miestností vyhradených pre tlačové konferencie európskych predstaviteľov.
