Futbalisti Púchova remizovali v utorňajšom odvetnom semifinálovom zápase Slovenského pohára s Dubovou 1:1 a postúpili do finále. Na snímke obranca Dubovej Vladimír Pavlík odvracia loptu pred Púchovčanom Máriom Breškom (č. 10). FOTO TASR - PAVOL ĎURČO

PÚCHOV - Utorkové semifinále Slovenského pohára medzi Púchovom a Dubovou priebehom i výsledkom pripomínalo vlaňajší nezdar Matadoru vo finále tejto súťaže. Ladislav Molnár vtedy na lavičke druholigového Senca obral favorita o zisk pohárovej trofeje. Tentoraz sedel Molnár na lavičke Dubovej a veľa nechýbalo, aby bol pre Púchovčanov dvojnásobnou nočnou morou.

Domáci tréner František Komňacký mal problém so skladaním obrannej štvorice, keď pre zranenia chýbali Hricko, Závaterník a Pavol Vavrík, ale ani to neospravedlňuje, že druholigista si na trávniku vlani medailového Púchova utvoril do prestávky štyri gólové príležitosti. A treba len súhlasiť s Ladislavom Molnárom, že keby Púchov nemal v bráne Bernadyho, o postupe by mohol len snívať.

„Som v bráne na to, aby som niečo chytil,“ skonštatoval lakonicky púchovský kapitán Bernady, právom považovaný za najlepšiu kúpu Matadoru v posledných rokoch. Keď sa darí, brankárska pohoda sa môže pozitívne preniesť aj na spoluhráčov.“ V utorok to neplatilo, Púchovu vyšla jediná kombinačná akcia, ktorá priniesla vyrovnanie a postup do finále. A koho by si v ňom viac Tomáš Bernady želal? „So Žilinou máme síce v posledných rokoch priaznivú bilanciu, ale z druhej strany Slovan má k majstrovskému titulu bližšie a ak by ho získal, ako finalista pohára by sme postupovali do Pohára UEFA my bez ohľadu na výsledok pohárového finále.“

My len dodávame, že ak by Púchovčania zopakovali hru zo zápasu s Dubovou, tak finálový výsledok by bol jasný bez ohľadu na meno súpera.