„Od tradičného prežívania Veľkej noci to má už v niektorých oblastiach veľmi ďaleko,“ vraví etnologička Eva Pančuhová, ktorá sa zaoberá veľkonočnými zvykmi. I keď je Veľká noc najväčším cirkevným sviatkom, v mnohých rodinách sa z neho stáva skôr sviatok rodinného typu, keďže sa v týchto dňoch stretáva celá rodina.
Tradičná šibačka či polievanie sa vo väčšej miere udržiava už len v turistických regiónoch. V ostatných oblastiach tieto zvyky postupne upadajú. Šibačka sa zmenila na návštevu príbuzných, na ktorú si deti zoberú aj korbáč.
Pravý korbáč by mal byť upletený zo živých prútov. Na Slovensku sa pletie predovšetkým z vŕbových, keďže vŕba je rozšírená po celej krajine. Pošibanie má podľa tradície človeku dodať silu, zdravie a obnovu organizmu. Polievanie vodou má zase očistný charakter.
Tradičným slovenským zvykom je zdobenie vajíčok. Majú symbolizovať plodnosť a obnovenie života. Kraslice sa zdobia rôznymi technikami. Najrozšírenejšími sú batikovanie, maľovanie a obliepanie rôznymi materiálmi. V súčasnosti sú najnovším hitom perforované vajíčka. Veľmi obľúbené sú však aj drôtované.
Hoci pôvodné tradície pomaly miznú, Pančuhová si nemyslí, že by sa u nás udomácňovali tradície zo Západu. Ak, tak len ojedinele. Jedným z cudzích prvkov, ktorý sa na Slovensku udomácnil, je veľkonočný zajac.
(pcs)
