trovala proti „americkej agresii“ v Iraku.
Pochodujú aj po zvrhnutí Saddáma - teraz už na protest proti americkej okupácii susednej krajiny. Vždy pritom síce horia americké a izraelské vlajky, inak však zostávajú protesty pokojné.
Kombináciu kosáka a kladiva, Che Guevarových plagátov a islamských hesiel nepovažuje Ríma za nič neobyčajné. „To len Západ si stále myslí, že všetci Arabi sú islamskí fundamentalisti a teroristi.“
Vzhľadom na silnejúci tlak USA na Sýriu sa v uliciach Damasku rozšírilo čosi ako vzdor, ale i skepsa. V rádiu ďalej hrajú západné hity a v kinách bežia akčné snímky z Hollywoodu. Ekonóm Alí Sálih, ktorý žil niekoľko rokov v Nemecku, si však myslí: „Nálady v Sýrii boli vždy protiamerické.“
Sálih, ktorý je spoluorganizátorom štvrtkových demonštrácií, vidí korene sýrskeho antiamerikanizmu v konflikte medzi Palestínčanmi a Izraelom, podporovaným Washingtonom.
„Sme veľmi dobrosrdečný a pohostinný národ,“ myslí si Sálih. „Nenávisť nepociťujeme ani voči Izraelčanom, ale každopádne voči americkej vláde.“
Sýrsky filozof a kritik súčasných pomerov Sádik Al-Azm však tvrdí: „Ak nová vláda v Iraku uzavrie mier s Izraelom, Sýrii to veľmi skomplikuje život. Potom by totiž mohla vzniknúť os Katar, Kuvajt, Irak, Jordánsko, Izrael.“
Ďalší ľudia hovoria o kliešťach, v ktorých je teraz Sýria zovretá medzi obsadeným Irakom a obsadenými palestínskymi územiami. „Myslím si, že Sýria je vo veľkom nebezpečenstve,“ hovorí opozičná novinárka z denníka Tišrín. „Tunajší režim nie je veľmi silný,“ vysvetľuje. Obáva sa posilnenia islamistov, ktorí Sýriu po desaťročia držali v šachu. Namiesto toho, aby sa odvážil k reformám, prezident Bašár Asad sa však, podľa neho, uchýlil k rétorike arabského nacionalizmu. (čtk, dpa)
