Keď sa začne hovoriť o rozširovaní EÚ, strašia obyvateľov členských krajín dve veci: prílev lacnej pracovnej sily a konkurencia v oblastiach hraničiacich s kandidátskymi krajinami. Hoci obavy nie sú zväčša opodstatnené, dopriala im európska pätnástka sluchu. V kapitole voľný pohyb osôb schválila až sedemročné prechodné obdobie. V stredu našla liek aj na druhý problém - pre 23 prihraničných regiónov Nemecka, Rakúska, Fínska, Talianska a Grécka schválila stovky miliónov eur pomoci.

Prihraničné regióny v Nemecku a Rakúsku však nie sú spokojné. Z Rakúska, kde únia uznala za prihraničné oblasti šesť z deviatich spolkových krajín, ani nemohla prísť iná odpoveď. Ozval sa Jörg Haider, šedá eminencia vládnych slobodných (FPÖ) a hajtman Korutánska, ktorého sa pomoc tiež týka. Doteraz hrozil blokádou rozširovania, teraz požaduje rovno vystúpenie krajiny z EÚ. „Buď bude lepšia podpora alebo nebude žiadne rozširovanie,“ povedal pre ORF. Nie je možné, aby Rakúsko financovalo rozširovanie a samo muselo v prihraničných oblastiach bojovať s nezamestnanosťou, tvrdil a opakoval požiadavku slobodných usporiadať referendum o vstupe nových členov do EÚ.

Nespokojný je aj Hans Niessl, hajtman Burgenlandu susediaceho so Slovenskom - chcel viac peňazí pre miestne podniky.

V Nemecku sú najkritickejší Bavori. „Brusel nechal ľudí v pohraničí na holičkách,“ povedal bavorský minister pre európske záležitosti Reinhold Bocklet. Európska komisia vraj bude zodpovedná za „dramatický exodus bavorských podnikov do Čiech“ a tým aj za rastúcu nezamestnanosť.

Komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen však hneď na začiatku zobral kritikom vietor z plachát. Regióny by mohli dostať viac, ale iba v prípade, že by sa nanovo prerokoval rozpočet únie na roky 2000 až 2006. Potom by mohli svoje nároky zvýšiť aj iné regióny a práve Nemecko a Rakúsko ako najväčší prispievatelia do bruselskej pokladnice by to zaplatili. Aj preto rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel - na rozdiel od svojho koaličného partnera Haidera - považuje schválenú pomoc z Bruselu za veľký úspech.

Viac peňazí, ktoré požadovali politici, neschvaľujú ekonómovia. Už teraz dostávajú chudobnejšie regióny z únie pomoc. Ďalšie subvencie by mohli ochromiť podnikateľskú iniciatívu a spomaliť štrukturálnu premenu. Čo je však najdôležitejšie - isté problémy budú mať prihraničné oblasti len spočiatku, v strednodobom výhľade budú z rozšírenia ťažiť najviac. To dokladajú mnohé štúdie.

Aj komisár Verheugen pripomenul, že doterajšie otváranie trhu kandidátskym krajinám malo na prihraničné regióny priaznivý dopad. Všetky regióny majú dnes vyššie HDP na obyvateľa, vyššiu produktivitu i zamestnanosť než priliehajúce oblasti kandidátskych krajín, s výnimkou bohatšej Bratislavy. A po vstupe budú dostávať neporovnateľne viac peňazí ako regióny nových členov.

Otázkou ostáva, aký vplyv budú mať schválené milióny na verejnú mienku v únii, ktorá doteraz nebola prijímaniu nových členov príliš naklonená.