Na októbrovom summite prezidenta Georgea Busha s Vladimirom Putinom v čínskom Šanghaji pôjde podľa všetkého naozaj o veľa. Bushova poradkyňa pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová dohodla vo štvrtok v Moskve plán rokovaní pred mimoriadne závažným stretnutím. Jeho hlavnou témou bude americký plán protiraketovej obrany (NMD). Obaja prezidenti sa v priebehu relatívne krátkeho času stretnú už po tretíkrát a Putin zrejme absolvuje tohto roku ešte aj pobyt na Bushovom ranči v Texase.

Bushova demontáž studenej vojny

Zdá sa, akoby si títo dvaja muži padli do náručia. Po prvej schôdzke v slovinskej Ľubľane ešte vyvolal Bush všeobecné úsmevy, keď povedal známu vetu o tom, ako sa pozrel ruskému prezidentovi do očí a zistil, že je to muž, ktorému možno dôverovať. Už vtedy sa snažil kremeľskému vodcovi vysvetliť, že Amerika už necíti voči Rusku nepriateľstvo. Putin sa občas potmehúdsky usmieval. Určitý stupeň podozrievavosti voči Amerike z neho zrejme nikdy nevyprchá.

Lenže Bush do demontáže pozostatkov studenej vojny zahrnuje aj americko-sovietsku zmluvu ABM o protiraketových systémoch. Rusi sa na obdobie po studenej vojne pozerajú naďalej s obavami: Vy Američania rozširujete NATO až k ruským hraniciam a ešte aj chcete zrušiť zmluvu, ktorá vyše tridsať rokov udržovala jadrovú rovnováhu.

V Janove sa čosi prelomilo

Ak Putin a spol. do nedávneho summitu G8 proti NMD vystupovali veľmi ostro, v Janove sa čosi prelomilo. Putin totiž súhlasil so začatím rokovaní. Pozadie nie je zatiaľ celkom jasné. Možno sa však domnievať, že by to mohlo priniesť Rusku také potrebné hospodárske injekcie.

Zdá sa, že Bush našiel kľúč: ak budete súhlasiť s naším plánom, môžeme sa dohodnúť na zásadnom znížení počtu jadrových útočných rakiet. Práve nadbytočné zásoby týchto monštier smrti v čase trvania studenej vojny svojím zastrašovacím potenciálom držali svet nad vodou. Strach z obojstranného zničenia bol totiž priveľký a navyše spomínaná zmluva ABM nedovoľovala budovať obranné systémy.

Bush studenovojnový koncept horúceho mieru teraz kladie na lopatky: vy Rusi už nie ste našimi nepriateľmi, ale je tu zopár darebáckych štátov, severná Kórea či Irak, ktoré majú jadrové zbrane a mohli by v budúcnosti ohroziť nielen Ameriku.

Zmena v Amerike aj v Európe

V posledných dňoch sa pohľad na Bushov koncept začína meniť. Aj v samotnej Amerike. Výrazne proti bol napríklad Tom Daschle, vodca demokratickej väčšiny v senáte. Po Janove už hovorí niečo iné. Čoraz viac amerických politikov chápe, že Bushov plán predstavuje zásadnú zmenu bezpečnostnej stratégie Ameriky.

Začínajú to chápať aj americkí spojenci. Väčšina z nich doteraz hovorila o strachu z nového kola zbrojenia. Novovymenovaný nemecký veľvyslanec vo Washingtone Wolfgang Ischinger už však povedal, že si nemyslí, že by Bushov plán vyvolal rozkol medzi Amerikou a Európou. Spolkový kancelár Gerhard Schröder sa dokonca nechal počuť, že by nebol proti, aby na projekte participovali aj nemecké firmy.

Nové časy

Zatiaľ je však hlavnou prekážkou realizácie protiraketového projektu, ktorý má chrániť aj amerických spojencov, práve ABM. Moskvu nepresvedčila ani Riceová. Nepriniesla vraj žiadne nové argumenty. Bush už ale naznačil, že ak by zmluva naďalej mala stáť v ceste, Amerika od nej jednoducho odstúpi. Rozumnejší je však kompromisný variant: dohodnúť sa s Putinom na jej zmäkčení a zároveň znížiť počet jadrových útočných rakiet.

Je zrejmé, že Putina láka predstava zbaviť sa časti jadrového bremena, ktorého udržiavanie stojí miliardy dolárov. A je celkom zrejmé, že Bush to myslí naozaj vážne.