BRATISLAVA - Deficit zahraničného obchodu SR sa minulý mesiac prehĺbil o ďalších 8,7 miliardy korún. Za prvý polrok tak jeho celková výška - 42,1 mld Sk - predstavuje takmer toľko ako jeho celá minuloročná hodnota. Vyplýva to z informácií, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad SR.
Kým ešte pred niekoľkými mesiacmi analytici pripisovali prudké prehlbovanie nerovnováhy zahraničného obchodu silnému investičnému dopytu, dnes sú pri hodnotení opatrnejší. „Obchodný deficit hrozivo narastá. Na strane dovozov naďalej ostáva silný import strojov a technológií a tiež dopravných zariadení. Ich vysoký dovoz už naznačovali údaje o predaji nových osobných automobilov v júni,“ tvrdí analytik ČSOB Marek Gábriš. Kým však v porovnaní s júnom minulého roku vzrástol objem dovozov na Slovensko o 25,2 percenta, tempo rastu vývozu pokleslo na 9,9 percenta. „Je možné, že sa začína prejavovať postupné znižovanie tempa rastu ekonomík EÚ,“ naznačil Gábriš.
„Značné zhoršenie“ vývoja zahraničného obchodu pripúšťa aj Ľudovít Ódor zo Slovenskej ratingovej agentúry: „V posledných dvanástich mesiacoch bol obchodný deficit na úrovni 7,9 percenta z hrubého domáceho produktu. Na provnanie - v roku 2000 to bolo len 4,8 percenta. O rapídnom zhoršovaní môžeme hovoriť už od októbra minulého roku.“
Vysoký júnový deficit bol pre ekonómov prekvapujúci. „Je zrejmé, že sme podcenili export automobilov. To považujeme za dobrú správu, pretože veríme, že produkcia na Slovensku, ktorá patrí medzi vôbec najlacnejšie, by nemala výraznejšie utrpieť utlmením globálneho dopytu. Materská spoločnosť (Volkswagen) bude zrejme obmedzovať svoju produkciu v závodoch s podstatne vyššími pracovnými nákladmi,“ povedal denníku SME hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Podľa Pavla Ondrisku zo spoločnosti Slávia Capital sa pod prehlbovanie deficitu čoraz výraznejšie podpisujú enormné dovozy poľnohospodárskych komodít vrátane potravín. „Za takýto vývoj v položke potraviny nemožno viniť len nápor hypermarketov, pretože tie opätovne dovezú len to, čo slovenské domácnosti nakúpia,“ povedal.
Šance na zníženie vysokého obchodného deficitu nie sú podľa ekonómov vysoké. „Súčasná štruktúra slovenskej ekonomiky bude mať za následok vysoký schodok zahraničného obchodu aj v najbližších rokoch - zmeniť charakter ponukovej strany ekonomiky sa nedá zo dňa na deň. Preto zo strednodobého hľadiska bude kľúčové krytie pasívneho salda na bežnom účte obchodnej bilancie pokračujúcim prúdením priamych zahraničných investícií,“ varuje analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. Podľa Ondrisku však s tým súvisí aj ďalšie riziko. „Deficit bežného účtu bude síce v tomto aj v budúcom roku prefinancovaný priamymi zahraničnými investíciami, otázkou ale je, čo bude po skončení privatizačných projektov. Súčasné prehlbovanie zahraničnoobchodnej nerovnováhy je preto dlhodobo neudržateľné,“ zdôraznil.
MICHAL NALEVANKO
