Frankfurt 15. apríla (TASR) - Pre arabskú televíznu stanicu al-Džazíra bola správa o tom, že v podzemných mučiarňach neďaleko jednej irackej vojenskej základne objavili po 12 rokoch 18 žijúcich kuvajtských vojnových zajatcov, dôvodom na prerušenie vysielania, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Noviny však podotýkajú, že ide len o kvapku v mori. Od vojny v Perzskom zálive v roku 1991 eviduje Kuvajt 605 nezvestných vojakov. Ešte hrôzostrašnejší objav čakal na britských vojakov v Basre. V podzemných celách našli vo vreciach kosti a zvyšky ľudských tiel, občas aj s preukazom totožnosti.
Okrem fotografií živých ľudí sa našli aj fotografie zohavených tiel, svedčiace o nesmiernej brutalite, ku ktorej prichádzalo zrejme pri vypočúvaní. Totožnosť časti mŕtvych zostáva zahalená tajomstvom. Mohlo ísť o Iračanov, ale aj o iránskych vojnových zajatcov.
Saddámov režim postupoval osobitne brutálne voči šiitom na juhu krajiny a Kurdom na severe. Tieto dve skupiny obyvateľstva sa totiž opovážili proti mocipánom v Bagdade vzbúriť.
Väzňov zatvárali do maličkých ciel o rozlohe poldruha metra štvorcového po štyroch. Nahých ich vešali za nohy, vystavovali elektrickým šokom, polievali studenou vodou a bili.
Sadistickým vyšetrovacím metódam priúčali irackých dozorcov "odborníci" zo sovietskej KGB a východonemeckej Stasi, informuje ďalej FAZ. Kto sa priznal, toho obesili v osobitnej sále pred pozvanými hosťami.
Odhaduje sa, že v Saddámových mučiarňach zmizlo okolo 200.000 osôb. Tragický je prípad vojnových invalidov z iracko-iránskej vojny. Kým v Teheráne ich bolo vidno na uliciach plno, iracká strana ich - podľa oficiálnej správy - sústredila do mesta južne od Bagdadu, vystaveného osobitne pre nich.
Tejto rozprávke v Iraku aj tak nikto neveril. Každý vedel, že invalidi sa do Saddámovej spoločnosti nehodili, tak ich za mestom hromadne popravovali.
Synonymom hororu pre všetkých Iračanov bolo meno Abú Ghrajb. O tomto obávanom Sadámovom väzení kolovali medzi obyvateľmi Bagdadu hrôzostrašné historky.
Okrem iného sa hovorilo o bazéne napustenom kyselinou, do ktorého hádzali internovaných, i o tom, že väzni slúžili na testovanie chemických a biologických zbraní. Iracký režim však zopár zadržaných aj prepustil. Mali obyvateľstvo informovať, čo čaká na toho, kto s Husajnom nebude súhlasiť.
Americkým vojakom, ktorí do podzemných kobiek prenikli ako prví, sa však nijaký hrôzostrašný pohľad nenaskytol, väzni v "prevýchovnom zariadení" neboli. Prázdne a upratané boli aj iné väznice. Všetkých internovaných dozorcovia údajne prepustili na slobodu. Domov však prišli len podaktorí, o osude väčšiny väzňov nie je nič známe, uzatvárajú noviny.
