Nie Austrálčan Ian Thorpe ani Holanďan Pieter van den Hoogenband, ale 20-ročný Kalifornčan Anthony Ervin získal zlatú medailu v najsledovanejšej disciplíne plaveckého šampionátu - krauliarskej stovke mužov. Pár dlhých sekúnd po dohmate však olympijský víťaz i majster sveta z Fukuoky na polovičnej trati o tom naisto nevedel. Časomiera v prípade Američana opäť zahaprovala a na tabuli svietili všetky časy okrem Ervinovho.

„Bolo to na porazenie. Dohmatol som ako ostatní a jediný som nepoznal čas. Podobných prípadov tu vo Fukuoke už je naozaj veľa,“ vrátil sa k pofinálovým sekundám Ervin.

Na rozdiel od amerického trénera znášal chvíle neistoty relatívne dobre. Ten sa po tom, čo sa Ervinov čas na tabuli nie a nie objaviť, chystal vrhnúť na jedného z rozhodcov.

Stihol ho však len dva-trikrát sotiť do pŕs, keď organizátori konečne vyhlásili Američanov čas. O desatinu sekundy lepší ako Holanďanov a americká výprava na tribúne explodovala. Tréner v tej chvíli zabudol na agresívne sklony a na jeho tvári sa rozhostil široký úsmev, s ktorým sa ponáhľal zablahoželať svojmu zverencovi. V súčasnosti najrýchlejšiemu plavcovi planéty. „Aj sa tak teraz cítim, ale k úplnej spokojnosti mi chýba svetový rekord. Ten drží stále Holanďan Hoogenband,“ dodal kučeravý mladík, plávajúci za plavecký klub vo Phoenixe.

Pieter van den Hoogenband po tesnom dohmate v duchu myslel na zlato, po oznámení Ervinovho času však mohol začať opäť hromžiť. Druhý na päťdesiatke, druhý na stovke. Ako prijal druhú prehru? „Čo by ste povedali? Som sklamaný. Strieborné pocity mi veľmi nevoňajú. Vo vode som si povedal len ,do pekla, ďalšia strieborná‘. Chvíľu som dúfal, že som zlatý ja, dohmat Ervina, plávajúceho v druhej dráhe, som totiž nevidel a ostatní okolo mňa boli pomalší.“

Vypredaný štadión Marine Messe bol sklamaný tiež, favorit divákov Thorpe nielenže ukončil sen o siedmich zlatých medailách, ale vôbec sa nedostal na stupeň víťazov. Okrem Ervina a van den Hoogenbanda bol rýchlejší aj Švéd Frölander, no austrálske torpédo to vôbec nevyviedlo z miery. „Ja som nečakal, že vyhrám. Veď som stovku na veľkom podujatí plával prvý raz v živote. Očakávania výsledkov radšej prenechám iným. Ja sa budem snažiť plávať čo najrýchlejšie, nič viac. A vo Fukuoke som mal za sebou už príliš náročný program, takmer žiaden oddych.“

Ten nemal ani po včerajšej finálovej lahôdke. O pár minút napriek tomu pomohol austrálskej štafete na 4 x 200 m prekonať svetový rekord. A po nej si po piaty raz na majstrovstvách vychutnal austrálsku hymnu.