pohonič, čo dlhým drúkom ako kráľ žezlom vládol, viedol svojich dvoch somárov s nákladom. Jeden niesol v košoch upevnených na chrbte hubky, čo mali ako špongia ľuďom slúžiť. Vykračoval si ľahko ako páv. Ten druhý, čo mal koše plné soli, kráčal ťažko a namáhavo. Putovali cez hory a doly, dedinami, lesmi, až sa napokon dostali k riečnemu brodu. Tam všetci traja - trochu v rozpakoch - zastali, lebo bolo po daždi a voda v rieke stúpla.
Pohonič, ktorý brod veľmi dobre poznal, vysadol na somára, čo si dovtedy ľahko vykračoval. Druhého somára palicou pohnal do vody. Ten chvíľu otáľal, ale napokon do mútnej vody vstúpil. Strhol ho spodný vír, podrazil mu nohy, ale o chvíľu, keď sa všetka soľ v košoch rozpustila, somár šťastne vystúpil na druhý breh rieky.
Somár s gazdom na chrbte videli, že rieka sa dá preplaviť. Bez rozmyslu vykročili po stopách prvého somára. Lenže náklad hubiek po chvíli nasiakol vodou a ťahal zviera ku dnu.
Bolo jasné, že somár nemá dosť síl, aby sa dostal na druhý breh. Vyľakaný pohonič objal v strachu somára okolo krku. Na ratu a na pomoc čaká. V poslednej chvíli ho pred istou smrťou však ktosi zachránil.
Poučenie: Netreba bez rozmyslu napodobňovať správanie iných.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
