náš drobček nebol ochotný za nič na svete pristúpiť. Iba ak…. A vymyslela si to diabolské odškodné. Nie že by sme dovtedy o psovi nehovorili, ale vždy sa nám to nejako podarilo zamiesť pod koberec. Akurát psa! Ráno skoro vstávať - aby som lietala
so psom okolo domu. Lenže tentokrát sa toho chytila hlava rodiny. Operácia prebehla hladko - a prišiel deň zúčtovania.
A keďže, slovo robí muža, onedlho sme navštívili pani Novákovú majiteľku regimentu šteniatok, a celý šťastní sme si viezli domov najkrajšie šteniatko aké kedy kto videl - beagla. K nemu pani
Nováková priložila vlastnoručne napísanú knižku čosi ako „návod na použitie“ .
„Beagel má vlastnosti aké u iného psa nenájdete,“ vyhlásila hrdo pani Nováková. „Má vždy dobrú náladu, a je s ním veľká sranda“. Len pánboh vie, koľkokrát som si ešte v živote spomenula na tieto slová. Naši priatelia a známi ľudia z okolia sa beaglovým kúskom smejú dosýta. Zatiaľ čo ja mávam pocit, že som sa nezasmiala ani nepamätám, a už sa smiať asi nikdy vládať nebudem. Priznávam, na chvíľu som aj ja bola nadšená, že máme nového člena rodiny. Ale eufória sa vyparila ako dym. Deti sa psovi nemali kedy venovať, a on okamžite siahol po jedinom čo mu podalo misku, a upäl sa ku mne. Postupne som si zvykla na obrovský temperament, chuť do jedla a odvahu, samozrejme nie pokiaľ sa mojej obrany týka. Čo však rástlo spolu so psíkom bola chuť po samostatnosti, obrovská zaťatosť a chuť na dlhé prechádzky vo forme behu-durenia a vysnorenia všetkého čo nebolo pes, ale malo to štyri nohy. Po návrate z týchto výletov sa mu znovu usadil v pohľade smútok a melanchólia typický pre tento druh a hriechy boli odpustené….Tak som sa postupne vyrovnávala s beaglovým charakterom - na prechádzke v lese mi psíka pripomína iba prázdne vodítko, pričom jeho návrat je vo hviezdach. Niekedy pribehne hneď pri prvom zavolaní, aby hrdo ukázal mne aj okoliu, ako je dobre cvičený,… aby vzápätí zmizol na tri hodiny. Výlety z rodinou končia takmer vždy rovnako. Najprv radosť - psík sa naháňa s deťmi, nosí paličku počúva na slovo (cíti odmenu), nakoniec ho to omrzí a vyberie sa hľadať nejakú „škodnú“ a my zbalení do tmy čakáme, kedy ho prestane baviť aj táto činnosť. Vzhľadom na nedostatok času, vozím ho so sebou všade. Je skladný, ale sedieť v kufri či na podlahe ho ničím neprinútim. Dokáže jediným pohľadom zhodnotiť náladu a okamžite reaguje, samozrejme nie na povel, ale podľa vlastného uváženia. Z blízkeho parku je to kúsok do skladu supermarketu- neváha ani sekundu, aby skontroloval, čo sa práve vykladá. Na druhej strane cesty uvidí psieho kamaráta - treba ho ihneď pozdraviť - veď práve sa rútiaca električka to nejako ubrzdí. Ak sme vonku menej ako hodinu - cesta späť je peklo. Vzadu za nami je toľko voňavých dobrôt, tu spieva vtáčik treba si ho v kľude vypočuť, bez vodítka si vykričím hlasivky a s vodítkom ho ťahám za sebou ako stĺp. Okoloidúci krútia hlavou nad surovým majiteľom takého milého psíka s pohľadom volajúcim po záchrane, prípadne sa vám vyhrážajú slobodou zvierat. Zastaví, a díva sa na vás dosť dlhú chvíľu, aby ste stratili zvyšky nervov a chuti na pokojnú prechádzku so psom. Chodiť po vopred nepreskúmaných trasách, znamená riziko, že vás zaskočí hromada odpadkov v kríkoch prípadne na mačky v pivniciach - v tej chvíli vás beagel nepozná a surovca čo naňho volá vidí prvýkrát v živote. Nebojácne vystupuje na obranu smetiska (kelímky od jogurtov či zhnitá ryba pri Dunaji) a vy môžete pokorne obďaleč čakať, kedy sa mister Jekyll zmení na pána Hyda a s kývajúcim chvostíkom pribehne pre odmenu za uposlúchnutie povelu. A potrestať ho, to sa neopovážte. Všetci chovatelia vás obvinia z amaterizmu, veď psíka treba povzbudzovať pri uposlúchnutí povelu.
Pri mori náš beaglik okamžite pochopil že tu sme všetci na dovolenke a treba si to užiť ako sa patrí. Napil sa morskej vody a dostal chuť tú odpornú vec niečím zajesť. Vliezol teda do kríkov a o chvíľu spokojne sa zalizujúc nasadol do auta. Všetci sme zhrození okamžite pochopili, čo za „čokoládku“ má na brade zachytenú, takže okná dokorán a od nášho miláčika čo najďalej. Domáca pani v prvej chvíli nevedela z koho sa má tešiť viac a vybrala si toho čo sa pozornosti najviac dožadoval. Nechala sa psíkom vyoblizovať - na rukách aj na tvári… My ostatní sme strnuli v nemej hrôze aká nás zachváti vždy pri príležitosti nejakej nehoráznosti. A tí dvaja sa stali kamaráti na život a na smrť. Ráno viedla prvá cesta k domácim na raňajky, potom hor sa na pláž .Po ceste si spravil zopár odbočiek a po hodinke až dvoch sa milostivo unavený hodil doprostred uteráku. Inokedy nám ako pozornosť dovliekol celú nohu z ovce aj s kopýtkom - ako prézent od miestnych pastierov a pobehal s ňou všetkých okololežiacich. Musím skonštatovať, že sťažnosť nebola žiadna, každý sa tváril spokojne a asi aj dnes sa usmieva pri prázdninovej spomienke na toho rozkošného psíka s nohou v papuľke. Miestny zmrzlinár už netrpezlivo čakal kedy pôjdeme okolo, veď mal pre svojho miláčika pripravenú obľúbenú jahodovú, my ostatní sme si ju kupovali, ale pes, začo by si ju kúpil pes…
Časom si náš pes získal celý fun klub priaznivcov, ktorí ho poznajú a v lokalite kam chodíme na prechádzky ochotne hlásia prebehnuvšieho beagla, prípadne s ním ochotne čakajú, kým sa panička čo sa stratila, vráti. Veru - postretlo nás v živote veľké terno - máme v rodine beagla.
Autor: Beata Plachá
