V Drozdove ostali bývať siedmi obyvatelia, ich vekový priemer prekračuje sedemdesiatku. Najmladším obyvateľom a najstaršou obyvateľkou sú Anna Tencerová a jej syn Ján. Ona má 91 on 54. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
za pohodlie v meste nemenili.
V útulnom dome s pavlačou bývajú spoločne najmladší obyvateľ Drozdova 54-ročný Ján Tencer s najstaršou Drozdovčankou. Jeho matka Anna má už 91, no je stále veľmi čiperná. „Radi si spomíname na časy, keď sme mali viac susedov. Bývalo nám dobre hlavne v časoch, keď sa kosili lúky. Vtedy bolo síce najviac roboty, ale dalo sa so susedmi posedieť aj vonku,“ spomína si pani Anna. Jej syn Ján so sestrou Boženou na drozdovských lazoch vyrástli. Najradšej si spomínajú, ako cez zimu chodili do školy do neďalekej Starej Huty. Denne prešli tri kilometre tam i späť. Učilo sa na zmeny, takže neraz sa vracali zo školy aj potme. „Chodili sme po skupinkách, po ceste do školy sa zišli všetky drozdovské deti, tak sme sa aspoň nebáli a cesta nám ušla rýchlo,“ hovorí pani Božena. Jej brat Ján si hneď vybaví, že hlavne v zime to nebývala hračka, ak napadlo viac snehu. Našťastie, vždy sa našli furmanské sane s drevom, ktoré urobili v snehu chodník.
Osada začala pustnúť v 70. rokoch, keď sa veľa ľudí z Drozdova odsťahovalo do blízkych miest a dedín. „Dnes mnohí uvažujú nad tým, že sa sem aj s deťmi vrátia. V minulosti bolo módou utekať do miest, dnes sa to obracia,“ hovorí pán Tencer.
Drozdovo má výborné podmienky na rozvoj cestovného ruchu, je tu lyžiarsky vlek a pravidelne sa tu konajú preteky psích záprahov. Osada ožije aspoň cez zimu. V lete zasa prevláda drina na poliach a okolo domov, ktorú tu však berú ako samozrejmosť.
„Život na samote má svoje výhody i nevýhody. Sme v prírode, máme tu pokoj, dopestujeme si zdravú stravu. No sú veci, ktoré nás hnevajú. Napríklad platenie za odpady. Platíme takú istú sumu ako obyvatelia blízkej Novej Bane, no smeti musíme sami znášať takmer pol kilometra k hlavnej ceste,“ posťažovala si pani Božena.
Okolie Novej Bane je obkolesené lazníckymi usadlosťami, ktoré nazývajú štále. Z roka na rok ich objavuje viac obyvateľov miest, ktorí sem unikajú na víkendy. Medzi štálanmi bol napríklad mimoriadne obľúbený nebohý Bohdan Warchal, ktorý tu trávil každú voľnú chvíľu. Aj do Drozdova, ktoré leží medzi Veľkým Inovcom a Vojšínom, sa rodáci radi vracajú.
