Na strmej stráni sa páslo veľké stádo oviec. Zrazu na oblohe zakrúžil obrovský orol, zniesol sa nad stádo a uchytil si z neho malého barančeka. Havran, čo sedel obďaleč, tiež dostal chuť na baraninu, hoci silou sa orlovi merať nemohol. Orol si odniesol malé baranča, ale havran len s úľubou hľadel na statného barana a predstavoval si chutné sústo.
Lenže baran nie je kus syra. Je ťažký a má hustú srsť, čo ho chráni pred nepriazňou počasia.
Havran nabažený na chutné mäsko zaútočil na barana. Ten bol však priťažký, vzlietnuť s ním nedokázal. Keď pochopil havran svoj omyl, chcel sa dať na ústup, ale pazúry sa mu zamotali do baranej srsti, a tak zostal k svojej koristi pripútaný a sám sa stal korisťou.
Pastier, čo videl nerovný zápas, bez otáľania k baranovi pribehol a milého havrana zavrel do klietky s prísľubom, že ho daruje ďeťom na hranie.
Poučenie: Konaj primerane svojim schopnostiam a možnostiam.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
