smrti.
Nasledovať môžu dva scenáre: buď sa komunistickému režimu podarí umlčať svojich oponentov, alebo si proti sebe obráti aj mlčiacu väčšinu a podpíše svoj vlastný ortieľ.
Navonok sa môže zdať, že piatková poprava troch únoscov kubánskeho trajektu nesúvisí s prenasledovaním odporcov režimu.
Je pravda, že v prvom prípade boli Kubánci odsúdení za trestný čin, kým v druhom za svoje názory. Tento rozdiel je zrejmý len v demokratickom zriadení. Na Kube sa rozdiely nerobia: bránime sa voči provokáciám, ktoré u nás podnecujú diplomati zo Spojených štátov, povedal zahraničným novinárom kubánsky minister zahraničných vecí Felipe Pérez Roque.
V prípade únoscov trajektu sa pritom nestalo nič neobvyklé. Niekoľko zúfalcov unieslo loď s takmer 50 cestujúcimi na palube, aby mohli utiecť do Ameriky. V tretine cesty im však došlo palivo a museli sa vrátiť na Kubu. Na druhý deň ich prepadlo kubánske ozbrojené komando a všetkých zadržalo.
Nešlo o prvý prípad. Kubánci sú odhodlaní na všetko, aby sa dostali z „ostrova slobody“. Únosy lodí alebo lietadiel nevynímajúc. Ale prvýkrát po dlhom čase odsúdili páchateľov na trest smrti, hoci nikomu z cestujúcich neublížili.
Kuba má ako jedna z mála latinskoamerických krajín vo svojom súdnom systéme najvyšší trest, no už roky nebol vynesený. A ak aj niekoho na smrť odsúdili, v skutočnosti ho nepopravili. Súd s únoscami sa začal v utorok a už v piatok ráno za svoj čin zaplatili najvyššiu cenu.
Režim Fidela Castra vytasil najtvrdšie zbrane. Nespokojnosť v krajine sa šíri, prípady útekov z krajiny sa množia a stále viac obyčajných Kubáncov prestáva mať z režimu strach. Kubánskej opozícii sa podarilo minulý rok vyzbierať viac ako 11-tisíc podpisov pod projekt Varela za vypísanie referenda o občianskych slobodách a demokratických reformách na Kube. A aj v samotnej Castrovej vláde sú niektorí jej členovia náchylní uskutočniť prvé zmeny.
Castro musel konať a vojna v Iraku bola vítanou clonou. Režim oprášil trest smrti i nevyužívaný zákon 88 o „obrane národnej nezávislosti“ z roku 1999. Ten vláde umožnil odsúdiť 75 disidentov na neobvykle vysoké tresty od 6 do 28 rokov odňatia slobody.
Castrov predpoklad, že svet bude príliš zaneprázdnený Irakom, nevyšiel. Procesy už vyvolali lavínu nespokojných reakcií od USA až po Európu. A nezaberá ani hrôza, ktorú šíri: verejne protestuje kubánska cirkev i disidenti, ktorí ostali na slobode.
Castrova zbraň by sa tak mohla obrátiť preto nemu.
