Brusel 13. apríla (TASR) - Ministri zahraničia členských štátov EÚ budú mať v pondelok v Luxemburgu prvýkrát možnosť vážnejšie sa zamyslieť nad budúcnosťou povojnového Iraku a úlohe, ktorú by v nej mala zohrať únia a OSN.
Namiesto návratu k vnútorným sporom v únii, ako aj napätiu vo vzťahu k USA, ktoré predchádzalo americkej invázii do Iraku, silnejú hlasy volajúce po náprave poškodených európskych i transatlantických vzťahov.
Prvým krokom musí byť zmierenie vo vnútri EÚ, kde sa Británia, Španielsko, Dánsko, Portugalsko či Taliansko postavili na stranu Američanov, zatiaľ čo Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Rakúsko alebo Fínsko vyjadrili s vojnou zásadný nesúhlas. Medzi týmito krajinami už prebiehajú intenzívne diplomatické kontakty s cieľom nechať spory minulosti a sústrediť sa na budúcnosť.
Ministri budú v pondelok diskutovať na základe dvoch dokumentov, ktoré pripravili grécke predsedníctvo EÚ a Európska komisia. Dokumenty by podľa diplomatov nemali obsahovať konkrétne návrhy, čo by mala únia urobiť, skôr analyzovať, čo sa po skončení podobných konfliktov dialo v minulosti, napríklad v Afganistane, Východnom Timore či Kosove.
Cieľom dokumentov bude vyvolať živú a otvorenú diskusiu o možnom príspevku EÚ. "Dokumenty prinášajú zoznam všetkých nástrojov, ktoré sú k dispozícii, bez toho, aby navrhovali, ktoré z nich treba použiť," uviedol jeden z diplomatov EÚ. Možnými "nástrojmi" je údajne napríklad vymenovanie osobitného vyslanca EÚ pre Irak či otvorenie zastúpenia EÚ v tejto krajine.
Podľa diplomatov však v tejto etape, keď v Iraku ešte prebiehajú boje, nemožno od schôdzky v Luxemburgu čakať viac ako predbežné závery. Ministri sa skôr sústredia na hrozivú humanitárnu situáciu a na zabezpečenie krajiny, ktorá sa po páde režimu ponorila do bezvládia, chaosu a rabovania.
Z tohtotýždňových diskusií na úrovni veľvyslancov je cítiť snahu potvrdiť vôľu EÚ, aby povojnový Irak čo najskôr prešiel pod správu OSN, ktorej úloha by mala byť podľa únie "kľúčová". EÚ si tiež želá, aby bol vývoj v Iraku čo najužšie prepojený s riešením izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Je tiež zrejmé, že všetky štáty pätnástky sa zhodujú na potrebe napraviť poškodené vzťahy s USA. Vinu za zhoršené vzťahy nesú podľa veľvyslanca EÚ vo Washingtone Güntera Burghardta obe strany.
EÚ nebola od vlaňajšieho augusta, keď Washington rozhodol ísť do vojny s Irakom, schopná formovať na najvyššej úrovni svoje stanovisko voči americkej politike, Washington zasa nekonzultoval svoje kroky s Európou, povedal veľvyslanec pre časopis European Voice.
Burghardt vyzval obe strany, aby sa urobili všetko pre nápravu "bezprecedentného" zhoršenia vzájomných vzťahov, ktoré hrozí "trvalým poškodením globálnych, transatlantických i európskych inštitúcií". Nový začiatok vzťahov by mali EÚ a USA založiť na štyroch oblastiach: boji proti terorizmu, problémoch arabského sveta od povojnového Iraku až po blízkovýchodný mierový proces, riešení dvojstranných obchodných sporov a celkovom posilnení ekonomických vzťahov.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
