Bratislava 13. apríla (TASR) - Nízky počet protestujúcich na demonštráciách proti vojne v Iraku je charakteristickým javom postkomunistickej spoločnosti, domnieva sa predseda petičného výboru za vypísanie referenda o vstupe SR do NATO Eduard Chmelár.
Ľudia vo východnej Európe podľa neho vo všeobecnosti neradi chodia do ulíc. Slovenská spoločnosť je príliš atomizovaná a nedarí sa tu dať dokopy koalíciu občanov, ktorá by si vedela vydobýjať svoje práva na uliciach, tak ako sa to deje v západoeurópskych mestách, myslí si Chmelár.
Neadekvátna miera protestov proti vojne v Iraku na Slovensku vzhľadom na výrazne protivojnovo naladenú verejnú mienku súvisí podľa neho s "blbou" náladou v spoločností, ktorá velí ľuďom viac sa starať o seba, ako o veci verejné. "Do spoločnosti je vnesená skepsa, že aj tak sa nič nezmení, aj tak nič nemá význam," vysvetľuje koordinátor niekoľkých takýchto demonštrácií. Jedine, kto dostane do ulíc trochu viac ľudí, sú podľa neho odborári.
Chmelár pripúšťa, že demonštrácií sa zúčastňovala špecifická skupina občanov a chýbala tu vo väčšej miere stredná vrstva a vzdelanejší ľudia, hoci prieskumy podľa neho ukazovali, že aj oni podporujú takéto protesty.
"Úlohou akýchkoľvek demonštrácií vo svete nie je prioritne veci riešiť, ale predovšetkým dať priestor na vyjadrenie občanov, ktorých nikto nechce vypočuť, ani politici ani médiá," dodal nakoniec Chmelár. mab som
