ový vyjednávač Ján Figeľ už dostal z Európskej komisie varovný list.
Slovensko zatiaľ využilo len pätinu peňazí, ktoré nám únia vyčlenila na podporu modernizácie poľnohospodárstva. V iných krajinách je to viac. Program SAPARD má slúžiť aj ako „rozcvička“ pre farmárov, aby sa pripravili na iný spôsob financovania svojho odvetvia po vstupe Slovenska do únie.
Riaditeľ slovenskej Agentúry SAPARD Vadim Haraj obhajuje nižšie čerpanie peňazí z rozvojových európskych fondov neskoršou akreditáciou agentúry, ktorá prebehla len pred rokom. „Sme proti porovnávaniu s inými krajinami, ich národné agentúry boli akreditované skôr a majú aj iné zameranie,“ povedal Haraj.
Z deviatich projektov, uchádzajúcich sa o európske peniaze, má agentúra akreditovanú necelú polovicu. Zvyšné projekty by mohol Brusel akreditovať počas júna. Haraj verí, že po doplnení opatrení o hovädzí dobytok a ošípané v priebehu mája stúpne čerpanie prostriedkov na takmer osemdesiat percent možného objemu.
Farmári tvrdia, že predkladajú málo projektov, pretože nemajú peniaze na ich spolufinancovanie. Ziskové projekty totiž Brusel dotuje necelou polovicou. „Nájsť na projekt vlastné zdroje nedokážu dnes ani najlepší roľníci,“ hovorí Ivan Oravec, šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Ministerstvo pôdohospodárstva už zverejnilo na internete zoznam poradcov, ktorí môžu pomôcť pri tvorbe projektov a pri lepšom čerpaní európskych peňazí. Jeden z nich, Igor Senčák, pomenoval ako hlavné problémy farmárov pri spracovaní projektov napríklad nevysporiadané majetkovo-právne vzťahy, nedostatky v účtovníctve či neznalosť fungovania systému.
„Problémom niektorých je aj to, že sa v programe nevedia nájsť. Často nevedia, či spĺňajú ciele programu s tým, čo chcú,“ vysvetlil Senčák. V súčasnosti podľa neho badať, že po silných podnikoch sa do projektu zapájajú aj menšie z nich.
Sú však aj firmy, ktoré so žiadosťami zápasiť nemuseli a nevideli v nich problém. Projektová manažérka ovocinárskej firmy z Ostratíc si myslí, že výhoda programu je v istých peniazoch. „Dotácie sú síce vo výnose uvedené vo výške 40 percent, ale s dobrým projektom môžete dostať aj viac.“ Riaditeľ hydinárskeho podniku HYZA Ľuboš Gabčík tvrdí, že treba splniť ekonomické kritériá a dôsledne vypracovať podklady. „Vyselektuje to životaschopné podniky, ktoré sú schopné projekty zrealizovať a prefinancovať,“ dodal Gabčík.
