
Hustý porast šalátu (a) a rastliny v správnom spone (b).
Skoro na jar zberáme listy zimného šalátu vysiateho v jeseni. K jarným druhom patria rôzne odrody hlávkového a listového šalátu. Ako letný šalát vhodný aj na jesenné pestovanie je ľadový šalát, ktorý je odolnejší voči vybiehaniu do kvetu. Okrem toho pestujeme rímsky šalát, šalát dubolistý, čakanku šalátovú, červenú hlávkovú čakanku, šalátik poľný, čakanku štrbákovú, valeriánku poľnú a mnohé iné druhy šalátov. Túto pestrofarebnú miešanku jarných až jesenných šalátov môžeme dopestovať sejbou rôznorodého osiva aj na jednej hriadke.
Zárukou kvalitnej úrody je dostatočný priestor pre jednu rastlinu vo výsadbe so sponom 30 x 30 centimetrov. Rastliny s 2 až 3 lístkami pretrhávame a presádzame. Aj keď sú mnohé odrody odolné voči niektorým hubovým chorobám (pleseň sivá, peronospóra), v prehustených porastoch sa rastliny vyťahujú a zahnívajú. Aby šaláty neobžierali slizniaky, slimáky a slizovce, môžeme na hriadku vysadiť palinu abrotskú. Choroby a škodcov obmedzuje aj miešaná kultúra šalátu s cesnakom alebo cibuľou. Proti vtákom chránime mladé rastlinky netkanou textíliou.
Šalát ako listová zelenina je chúlostivý na prehnojenie dusíkom. V listoch najmä jarného a jesenného šalátu sa hromadia zdraviu škodlivé dusičnany. Pôdu preto nehnojíme kompostom a neodporúča sa ani prihnojovanie rastlín počas vegetácie dusíkatými hnojivami. To však vyžaduje pôdu s dostatočnou zásobou živín nahromadených po predplodine – po kapuste, kalerábe, keli, hrachu, fazuli, zelere, uhorkách a rajčiakoch. Okrem toho môžeme pôdu pred výsadbou pohnojiť 1 až 2 kávovými lyžičkami Slovceritu na meter štvorcový. Kyslú pôdu vápnime k predplodine.
Šalát má plytkú koreňovú sústavu, a tak povrchová vrstva pôdy má byť stále kyprá, štruktúrna a dostatočne prevzdušnená. Pri častom zavlažovaní sa snažíme kropiť viac listy ako pôdu, aby sa nevytvárala na nej povrchová kôrka. Pri zhutnení treba hrabličkami, drapákom alebo motyčkou dostatočne hlboko prekypriť pôdu v medziradí.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
KRESBA – AUTOR