Vňať pľúcnika lekárskeho sa zberá od marca do júna.

lavné, zoskupené do listnatých previsnutých zálistkov.

Farba kvetov sa postupne mení od ružovej cez červenú, fialovú až po belasú. Pri zbere treba postupovať opatrne pre vzájomnú podobnosť všetkých borákovitých rastlín. Vedecký názov sa odvodzuje z latinského pulmo (pľúca) pre biele škvrny na listoch pripomínajúce škvrny na pľúcach.

Zberá sa vňať (marec až jún), ale častejšie listy (máj až júl). Listy zberáme po odkvitnutí a sušíme ich na tienistom mieste alebo pri teplote do 40 stupňov C. Obsahové látky nie sú po chemickej stránke dobre preskúmané. Droga obsahuje kyselinu kremičitú, sliz, triesloviny, saponíny, minerálne látky, cukry, živicu. V súčasnosti je už zastaranou drogou a oficiálna medicína ju používa zriedkavo. Aplikuje sa ako pomocný liek pri chorobách horných dýchacích ciest, na vyvolanie potenia a ako diuretikum. Zvonku sa aplikuje vo forme obkladov, na omývanie rán a vredov a ako zmäkčujúci a protizápalový prostriedok. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje aj pri chorobách močových ústrojov a pri hemoroidoch.

Najčastejšie sa používa ako súčasť čajovín, mladé prízemné listy aj ako jemný šalát. Podáva sa formou záparu i odvaru. Desaťpercentný odvar sa aplikuje zvonka na vredy a rany. Zápar si pripravíme z 1 až 2 polievkových lyžíc na pol litra vody. Pijeme ho počas dňa pri chorobách dýchacích ciest, zápale pľúc a krvácajúcich hemoroidoch. Dr. JÁN PAVLOVKIN, CSc.

FOTO – AUTOR