Mlynárka dlhochvostá pri svojom hniezde.
Ľahkým krokom sa uberám vedľa starého mlyna k brehom riečky Belanky. Po širokom okolí sa rozplýval pokoj. Vtáky sa rozšvitorili a spolu so žblnkotom vody vytvárali akúsi prírodnú filharmóniu. V hustom kríku trnky sa prepletal drobný vtáčik s dlhým chvostíkom a bielou hlavičkou. Neustále sa ozýval jemným „cí-cí-cí“. Druhý, taký istý, priletel na drôtený plot, v zobáčiku mal chumáč lišajníka. Plot bol prerastený malinčím a divým chmeľom. Tu, v suchých vetvách si staval tento pár hniezdo. Boli to samec a samica mlynárky dlhochvostej. Bol to zázrak prírody, drobné vtáčiky si stavali veľké vajcovité hniezdo. V predposledný marcový deň už mali stavbu hotovú, len zvonku „ozdobovali“ hniezdo lišajníkom a machom, aby bolo nenápadné. V hornej časti nechali otvor. V podvečer samička niesla v zobáku chumáč páperia z akéhosi vtáka. Má na starosti celú výstelku hniezda. A musí sa veru usilovať, veď ako sa zistilo, do hniezda naznáša až dvetisíc pierok, aby bola hniezdna perinka dokonale teplá.
Veľké hniezdo, hrubé steny z machu i lišajníka a výstelka spolu s matkiným teplom, urobia vo vajíčkach zázrak. Za dvanásť dní sa z nich vyliahnu drobné mláďatá. Na vajíčkach sedela len samička, samček priletel, len keď sa niečo dialo pri hniezde.
Apríl bol toho roku surový, aspoň v začiatkoch. Prichádzam k hniezdu ako duch. Kalné jarné vody strmhlav leteli hlbočinou, priamo v zátočine pod chodníkom. Včera prudko pršalo a dnes, i keď slnko zíza spod sivého mraku, je zima ako v decembri. K hniezdu v plote priletel odrazu vtáčik s drobnou húsenicou a šikovne ju podal druhému vtáčikovi, ktorému zobáčik vyčnieval z hniezda. To samček nakŕmil samičku, ktorá teraz nemôže vyletieť z vajíčok, lebo by zachladli.
Voda v rieke bublala, vytvoril sa penivý vír. Aj z oblohy sa o chvíľu ozval praskot, akoby zahrmelo. Ale odkiaľ? Nie, to nebol hrom, za zátočinou na druhej strane sa odrazu vyvalil starý kmeň a s hrmotom padol cez rieku. Samček doniesol samičke do hniezda drobnú húsenicu. Kde ju teraz, v takom drsnom čase mohol nájsť?
Chlad trval ešte týždeň a v polovici apríla už vidím, ako okolo hniezda v plote obletujú obaja partneri. Mláďat bolo sedem. Koncom apríla som často sedával pri hniezde a pozoroval ich kŕmenie. Obaja rodičia často lietali s potravou. Mláďatám bolo už asi veľmi teplo, lebo zo spodku hniezda si urobili akýsi vetrací otvor, ktorým občas jeden z rodičov vynášal ich trus. Začiatkom mája už celý kŕdlik – deväť mlynárok, poletoval v korunách stromov. Mláďatá ticho pískali a rodičia ich na konároch ešte niekoľko dní kŕmili.
IVAN KŇAZE
